Čo mám na nočnom stolíku

5. marec 2020

 

 

Keď môj nočný stolík ešte žil svojím pôvodným, prírodným životom, bol pravdepodobne vysoký, mohutný, ihličnatý a mal aspoň 70 rokov. Potom ho spílili na výrobu dosiek a nepotrebné kusy hodili na kopu k chlievu. Tam ho našli šikovné ruky, nalakovali ho, dali mu nové nohy a urobili z neho surovo vyzerajúci, ale použiteľný kus nábytku. Keď sme sem prišli, stolík stál pod oknom a slúžil ako miniatúrny písací stolík, kde sa sotva zmestil jeden zošit. Vymenili sme ho preto za väčší, ozajstný písací stôl a premenili sme ho na môj nočný stolík.

 

Najzaujímavejším predmetom na mojom nočnom stolíku je fľaša vodky. Fľaša je plastová, s čierno-modrou nálepkou s nápisom White Lightning (= Biely blesk) a červeným uzáverom. O hrdlo fľaše je plastovým prúžkom pripojená malá fľaštička vodky ktorú výrobcovia pribalili ako darček. Tiež má na sebe čierno-modrú nálepku. Fľaša vodky na mojom nočnom stolíku je zaujímavá preto, lebo vodku nepijem. Kúpili sme ju pred niekoľkými mesiacmi, keď sme chceli vyrobiť tinktúru z rozchodnice. Rozchodnica sa zhodou náhod práve v ten týždeň vypredala a zdá sa, že jej široko ďaleko niet. V špecializovanom obchode povedali, že treba počkať – zber vraj prebieha v intervaloch a keď im ju dovezú, zavolajú nám. Takže čakáme. Snáď sa dočkáme.

 

 

Ďalším trvalým obyvateľom nočného stolíka sú dva plstené kvádre. Jeden žltý, druhý sivohnedý, jeden o trochu väčší ako ten druhý. Oba majú na sebe mašličku. Sú to mydlá maskované v plstenom kožúšku. Mašličku treba rozviazať, zavesiť o kohútik alebo nikde inde k umývadlu a môžeme používať. Plstený obal zabezpečí, že mydlo sa pekne napení a zároveň dlhšie vydrží. Dostali sme ich na Vianoce od Havranieho domu a doteraz sa nám nepodarilo začať ich používať. Pani v Havraňom dome zopár rokov viedla plstiacu dielňu kde vyrábali kadejaké praktické drobnosti, dekoračné predmety, ale napríklad aj čudné zaujímavosti ako na mieru robené obaly na kameň alebo loptičky do práčky. Hneď ako domíňame mydlo ktoré používame teraz, zavesím k umývadlu vianočné mydlo v žltom plstenom kožúšku.

 

Na kraji môjho stolíka je čierny telefón. Áno, je to pevná linka. Slúchadlo je úplne staromódne pripevnené k telu telefónu točitým káblom. V dome máme jednu telefónnu linku a až štyri telefóny! Dva sú na prízemí: v jedálni a v herni. Jeden je v maličkej kancelárii na prvom poschodí a jeden je na chodbe druhého poschodia. Telefón na mojom nočnom stolíku je na občasné použitie. Nie je zapojený do siete a v podstate ho vôbec nepoužívame. Výnimkou sú prípady, keď chceme niekomu volať z absolútneho súkromia, alebo keď čakáme telefonát neskoro večer a chceme rýchlo zodvihnúť, aby zvonenie nerušilo celý dom.

 

Na druhom kraji stolíka je kôpka oblečenia. Môjho. Momentálne tam mám zeleno-fialovú sukňu, hnedé podkolienky so zelenými bodkami a farebnú pletenú čiapku. Samozrejme, že je z mojej strany snaha odkladať si veci do skrine, ale nie vždy to vyjde a, priznávam sa, nie vždy sa mi chce. Zeleno-fialovú sukňu nosím, keď už nemám čo na seba. Nedávno tiež poslúžila na zamaskovanie fľaše vodky, keď k nám mal prísť údržbár opraviť elektrickú zásuvku. Nech si o nás nepomyslí zlé veci! 😀 Hnedé podkolienky sú moje najobľúbenejšie. Farebnú čiapku som si uštrikovala celkom sama a som na ňu hrdá.

 

 

Roztrúsené po zostávajúcej voľnej ploche nočného stolíka sú maličké plastové štipce a farebné gumičky, ktoré si skladám pred spaním z vlasov. Ráno ich tam zvyčajne zabudnem a z košíka v kúpeľni si zoberiem nové. Zabudnuté štipce a gumičky na stolíku zavadzajú, padajú na zem a žerú mi nervy, až kým ich neupracem na miesto.

 

Hneď pri stolíku visí tkaná taška z našej tkáčskej dielne. Je žltá, oranžová a krásna. Našli sme ju pohodenú na dne skrine, keď sme sa sem nasťahovali. Hneď som si ju privlastnila a už je moja. Víla mi prezradila, že ju pôvodne kúpila svojej sestre, ale tej sa nepáčila a tak sa vrátila naspäť Víle a stala sa majetkom Slnečného domu.

 

Kút pri stolíku je plný pavučín a pavúkov. Tie tam nemám dobrovoľne. Pavúkom sa veľmi páči a ja som si musela zvyknúť, že nemá veľmi význam vyhadzovať ich von. Do mesiaca ich mám všetkých naspäť, v takmer rovnakom usporiadaní. Občas pavučiny povysávame. Keď nejaký pavúk prilezie príliš blízko mojej postele, Mirko alebo Beny ho chytia a odprevadia do prírody. Inak spolunažívame v mieri.

 

Na mojom nočnom stolíku sa občas objaví zaváranina, občas pohár vody, niekedy je tam papier s receptom a niekedy zas kľúče, zavše sa tam nájde papierová vreckovka alebo tupá ceruzka. Je na ňom permanentný neporiadok (fotky som robila po upratovaní) a slúži ako odkladacia plocha môjho každodenného života. Mám rada svoj nočný stolík, pretože vždy keď sa naň pozriem, uvedomím si, aký je ten každodenný život pestrý.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *