31. júl 2019
Vždy keď si spomeniem na to, že ideme do Kanady, mám pocit že idem preraziť stenu nad nami, vyletieť na oblaky a zasa zletieť – taký som nervózny. Takýto pocit mám hlavne vtedy, keď sa o Kanade rozprávame a ja si uvedomím, že do nej vlastne aj naozaj ideme.
Predstavujem si, že do nej už ideme, že kráčame letiskom, je tam veľa ľudí, Mirko niečo vybavuje a my naňho na lavičke čakáme. Predstavujem si, ako nám kontrolujú veci či v nich nie je výbušnina a Mamutík práve mizne v kontrolovacom tuneli. Toto sa mi väčšinou premieta, keď idem spať a len tak si rozmýšľam.
Dúfam, že to tam bude v pohode a mám trému a trošku sa bojím, ale zároveň sa aj teším. Je to tak päťdesiat na päťdesiat (percent).
Vždy keď si spomeniem, že ideme do Kanady, doslovne ŠALIEM!!!
Autor: beny
Neboj sa, keď ťa takto zmaľovaného uvidia indiánsky domorodci, určite budú šalieť
aj oni. Ty cestovateľ, sa môžeš len tešiť, na nové zážitky a spoznávanie ďalšieho svetadielu.
Píš aj naďalej, hlavne tvoje postrehy, pre detských čitateľov.
Jasné! Budem písať. Veru sa teším na poznávanie nového kontinentu! Ďakujem za komentár. 😀
Verim, ze pomer 50/50 sa co najskor preklenie na tu lepsiu cast a bude to SUPERRRRR. Tesime sa, teraz uz aj na Tvoje, zazitky.
Aj ja dúfam že sa to preklenie na SUPERRRRR!
Ďakujem za komentár.