Nasnežilo

4. február 2020

 

 

Dnes bol krásny deň. Nasnežilo. Už tretí deň po sebe. Na zemi je kopa snehu, niekde aj vyše metra. V Kanade by sa to dalo čakať, ale my bývame vo vinárskej oblasti, kde teplota takmer nikdy neklesne pod mínus päť a sneh ktorý ostane na zemi dlhšie než pár hodín je skôr výnimka. Napriek všetkému sneží už tretí deň a my odhrabávame.

 

 

Od ostatných domov nás delí asi 200 metrová cestička cez les, ktorú treba prehrabať. Na fóliovníkoch sú vrstvy snehu ktoré treba zhodiť a potom sneh odhádzať aby netlačil na bočné steny. Všetky schodíky a schodiská, chodníčky a cesty, prístup k autám aj k zvieratám – to všetko čaká na odhrabávanie. Už tretí deň po sebe. Väčšina Kamarátov ostala v domoch, niektorí pomáhali. Každý ako vládal. Smejka s Vílou odhrnuli sneh okolo našej dodávky, Svetluško poometal autá. Borili sme sa s ťažkým snehom, do ktorého sme sa prepadali až po stehná, odhrabávali sme a odhŕňali, odnášali sneh na kopy na kraji cesty a do toho nám svietilo slnko a pršalo a snežilo a fúkal vietor a svietilo slnko a potom zas na chvíľu snežilo. Vrátili sme sa domov mokrí, unavení a hladní.

 

 

 

Vždy keď začne snežiť alebo fúkať, naše prvé myšlienky letia k elektrickým drôtom, ktoré sa od hlavnej cesty k nám prepletajú takmer kilometer popod ťažké konáre, pomedzi vrcholky vysokých krov, príliš blízko machových kmeňov, na dosah pružných mladín a zásobujú nás elektrinou. Takmer vždy keď mocne zafúka alebo napadne veľa snehu, v lese sa niečo zlomí, spadne alebo vyvalí a je veľká pravdepodobnosť, že si to odnesie voľne povešané vedenie. Vtedy naskočí hlučný generátor, ktorý zabezpečí elektrinu na chodbách a v kúpeľniach hlavných budov. Mrazničky, chladničky, pračky, sušičky a izby ostanú bez prúdu a (čo je veľmi dôležité) bez internetu a telefonického spojenia. Tentoraz sme sa zázrakom zaobišli bez generátora. Minulý rok vraj boli bez elektriny 2 týždne.

 

 

Hneď po obede som šla s Mirkom nakúpiť. Mirko zvyčajne bráva na nákup Kamaráta Nonojka, ale dnes sa všetky pravidelné aktivity, a teda aj Nonojkove nakupovanie, zrušili kvôli snehu a poľadovici. Cesty boli naozaj zlé, hlavne prvých pár kilometrov. Ako sme sa blížili k mestu, sneh a ľad z ciest ustupovali. Nakúpili sme rýchlosťou motivovaného potkana a vrátili sme sa domov práve keď znova začínalo snežiť, slnko sa skláňalo, teplota klesala a voda na cestách sa začala meniť na ľad.

 

Po návrate do Slnečného domu rozložil Mirko s Vílou puzzle, Pomocníčka so Svetluškom a Smejkou maľovali snehuliakov a snežné krajinky, ja som piekla chlieb a prezliekala periny, deti sa hrali vonku. Po chvíli sa von presunuli aj ostatní a až do západu slnka sa guľovali, váľali v snehu a stavali snehuliaka. Po večeri sme si spolu pozreli Harryho Pottera a šli sme spať.

 

 

Z nejakého dôvodu to bol jeden z najkrajších dní, ktoré som tu doteraz zažila. Všetci boli šťastní a spokojní, aj sme pracovali, aj sme sa zahrali, rozprávali sme sa, boli sme spolu, tešili sme sa zo snehu, pozreli sme si dobrý film, nikto sa nehneval, nikto neplakal, dobre sme sa najedli a na chvíľu sme prerušili zabehnutý kolobeh dní.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *