28. december 2020
- november
Druhá Korona vlna sa k nám priblížila nenápadne. Vôbec ma neprekvapilo, že sme sa až do poslednej chvíle tvárili, že nás sa to v žiadnom prípade netýka. Pretože sa nás to vlastne naozaj ani veľmi netýkalo. Život funguje rovnako už deväť mesiacov. Tak ako sa v marci všetko zmenilo, zrušilo, zastavilo a spomalilo, tak to zmenené, zrušené, zastavené a spomalené funguje doposiaľ. Už mesiace nemáme žiadne očakávania ani plány. Zvykli sme si. Dezinfikujeme zo zvyku a ruky si umývame automaticky. Neviem posúdiť, či sme otupeli alebo zodolneli. Sme trochu alibistickí a občas porušujeme pravidlá…a svoje porušovanie pravidiel si vždy pekne zdôvodníme. Zvyčajne sme však veľmi disciplinovaní a poslušní, trpezliví a pokojní. Taká je tu totiž celková nálada – v obchodoch, na ulici, na trajektoch. Ľudia sú k sebe láskaví a dodržiavajú všetky príkazy a zákazy.
Pred týždňom boli vydané prísnejšie pravidlá platné pre celú provinciu, ktoré pre nás znamenajú, že nikam nemôžeme chodiť a nikto nemôže chodiť k nám. Doteraz sme mohli, ak sme správne zodpovedali všetky korona-otázky o zdravotnom stave a cestovateľskej histórii. Najprv sme mávli rukou: však také sme tu už mali a prežili sme! Potom sme sa na chvíľu zamysleli a došlo nám, že ak sa platnosť prísnejších pravidiel predĺži, nikto nebude môcť ísť domov na Vianoce! A to bude pre niektorých ľudí tu tragédia.
Všetci teraz s napätím čakáme na 7. december, kedy sa dozvieme ako budú vyzerať Vianoce. Rodičia našich Kamarátov sa už začali pýtať ako to bude. Tí uvedomelejší sami povedali, že tento rok bude lepšie ak ich deti ostanú na Farme, bez ohľadu na oficiálne nariadenia. Niektorí sú stále presvedčení o tom, že ich deti domov pocestujú, pretože predsa majú právo byť so svojou rodinou na Vianoce! Zatiaľ odpovedáme vyhýbavo vždy keď sa dá a čakáme na začiatok decembra.
Zimná prechádzka
- december
Že vraj musíme mať rúška aj vnútri, ak nemôžeme byť od Kamarátov vzdialení na aspoň 2 metre. Odrazu nikoho nezaujíma, že sme jedna veľká, 40 členná rodina. Odrazu sa naše domy, kde používame spoločné záchody, spoločnú kuchyňu a všetci sedíme pri sledovaní filmov v jednej a tej istej obývačke nepovažujú za rodinnú jednotku. Zdvihla sa vlna protestu a poukázalo sa na nelogickosť týchto nariadení. Ako máme jesť? Ako máme spolu tráviť voľný čas? Ako k tomu prídu Kamaráti, ktorí potrebujú vidieť celú našu tvár ak chcú pochopiť čo sa im snažíme odkomunikovať? Ako sa dá s prekrytým nosom a ústami spievať? A ako sa dá cvičiť? Ako im máme čítať pred spaním, keď s rúškom človek po celom dni sotva dýcha? Skutočne nám berú aj tie posledné radosti, ktoré nám ostali? Potichu porušujeme toto pravidlo a rúška nasadzujeme len keď vyjdeme z domu. Odmietame stresovať našich Kamarátov nezmyselným pravidlom, ktoré nemyslí na špecifické skupiny ľudí ako je tá naša.
- december
Celoprovinčné korona-nariadenia sa nezmenili, čo pre nás znamená, že všetci ostávame počas Vianoc tu. Nikto nepocestuje domov, nebudú sa pozývať priatelia a známi. V Slnečnom dome sa nám to zdalo celkom jasné a začali sme sa vnútorne pripravovať na všetko čo s tým súvisí. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme sa dozvedeli že sme jediní v celej komunite, kto nariadenia berie vážne a predpokladá, že sa nimi všetci budú riadiť.
Aby ste rozumeli: od nepamäti chodili všetci Kamaráti na Vianoce domov. Na týždeň alebo aspoň na dva dni. Domy ostali takmer prázdne a Pomocníci sa tešili, že majú voľno navyše, prípadne že môžu osláviť sviatky bez potreby neustále sa o niekoho starať a robiť mu program. V novej situácii sa niektorí Pomocníci búria a dožadujú sa svojho “práva“ mať na Vianoce pokoj. Pokrytecky to pritom zaobaľujú do tvrdenia, že oni chcú to najlepšie pre Kamarátov, lebo však pre nich je predsa nevyhnutné stráviť čas s rodinou!
Ešte stále sme si úplne nezvykli na spôsob rozmýšľania ľudí v tejto komunite a ich postoj nás zasa raz prekvapil. Boli ochotní zahodiť všetko čo sme 9 mesiacov robili preto, aby sme ostali zdraví, len aby mali pár dní voľna naviac. Nakoniec sa nám podarilo presadiť, aby Kamaráti na Vianoce ostali na Farme. Našťastie.
V očakávaní Vianoc
- december
Správy o očkovaní proti Korone sa dostali aj do našich končín. Komunita je výrazne antivaxerská a nechápu ako môžeme vôbec rozmýšľať nad tým, že sa zaočkujeme. Ja a Mirko sme iného názoru a tak sme dostali možnosť pozorovať akým rôznym spôsobom takto rozmýšľajúci ľudia reagujú na niekoho, kto je inej mienky ako oni. Reakcie sa rôznia: Od ľahostajnosti cez tichý nesúhlas a čudné reči typu „Dúfam že stále budeme môcť byť k sebe slušní“, až po útočné výstupy a agresívne preposielanie mailov s odkazmi na rôzne konšpiračné články a videá.
Som rada, že naše deti môžu na vlastné oči pozorovať, ako sa niektorí ľudia, ktorí sa inak zdajú priateľskí a úplne normálni, nedokážu ovládať a nedokážu rozpoznať čo už presahuje hranice, keď príde na jednu z bežných spoločensky citlivých tém. Pretože tu nejde o to, kto má pravdu a kto nie. Ide o to, ako svoju pravdu prezentujeme a do akej miery sme schopní a ochotní rešpektovať a prijať rozhodnutie iného dospelého človeka.
- december
Pred Vianocami nasnežilo. Aká nádhera! Na týždeň k nám prišla ozajstná, biela zima a priniesla radosť. No a so snehom samozrejme prišiel aj výpadok prúdu. Našťastie to bolo len na jeden deň. Nanešťastie sme akurát boli v procese prania a zostali sme so štyrmi košmi mokrého (sčasti aj nevyžmýkaného) oblečenia na rukách. Našťastie máme v dome piecku pri ktorej sme mohli všetko dosušiť. Nanešťastie nemáme toľko sušiakov a ani takú veľkú obývačku. Našťastie podvečer elektrina naskočila a my sme mohli všetky tie kopy prádla odniesť cez mokrý hlboký sneh späť do práčovne, kde máme veľkokapacitné sušičky.
Okrem radosti a výpadku elektriny prišli aj Vianoce. Či sme porovnávali s minulým rokom? Chceli sme, ale nedalo sa. Tieto Vianoce boli úplne iné, špeciálne a výnimočné. Jediné, čo bolo rovnaké ako minulý rok bola ryba na vianočnom stole. Najviac si vážim to, že vďaka Korone sme mohli byť na Vianoce všetci spolu. To sa v tejto komunite nestalo nikdy predtým a asi sa už ani nikdy nestane. Nie je smutné, že Pomocníci a Kamaráti spolu žijú celý rok, prežívajú spolu dobré aj zlé, učia sa od seba navzájom, ťahajú sa a pomáhajú si, smejú sa spolu a často aj plačú spolu, pracujú bok po boku, sadajú tri krát denne k spoločnému stolu a vedia o sebe všetko…a potom sa niektorí rodičia Kamarátov rozhodnú, že si ich chcú zobrať na Vianoce aby ich mohli obsypať darčekmi, napchať dobrým jedlom, robiť im tri dni povôli a potom ich zasa vrátia? Ako hračku. Je im jedno, že po nich na Farme ostane prázdne miesto a že počas najkrajších sviatkov roka budú chýbať ľuďom, ktorí s nimi tvoria skutočný domov.
Vianoce sú ako lakmusový papierik na rodičov. Pekne ukážu, ktorí rodičia chápu o čo sa tu všetci snažíme a chápu že je to všetko založené na láske, spolupatričnosti a súdržnosti. A že Vianoce by mali patriť nám, lebo tak je to správne a spravodlivé. Takým rodičom nerobí problém počkať a svojho syna či dcéru si zobrať k sebe až po Vianociach. A potom sú tí ostatní, ktorí to nechápu.
Autor: tikaka
