HelpX-ovanie nás tentoraz zaviedlo do Poľska. Najprv do Hutiek pri Czestochovej, kde sme prežili mesiac na Smrekovcovom ranči. Pokračovali sme do Bukowca pri Lodži. Tu sme 2 týždne pomáhali v neziskovej organizácii. Nakoniec sme sa presunuli do Starého Slezova pri Wroclawi, kde sme robili kadečo možné aj nemožné a jedli veľa zeleniny a mirabeliek.
31. júl 2017 Pred pár mesiacmi mi Zojka povedala: „Vieš, Veronka, ja si myslím, že ja už som skoro dospelá. Teda…nie úplne, ale už som viac dospelá ako dieťa.“ Spýtala som sa jej, prečo si to myslí. Odpoveď bola zaujímavo logická: „Pretože ja sa v poslednom čase už vôbec nepotrebujem hrať. Aj keď sa nehrám veľa dní, nechýba mi to. Oveľa radšej sa s niekým rozprávam, čítam si, o niečom rozmýšľam …
28. júl 2017 Keď som dnes otvorila skrinku a natiahla sa po čierny čaj v spodnej polici, keď mi padol pohľad na prázdnu krabičku od malých paradajok zo Žitného ostrova, keď som počula štrkot kľúčov v zámke vstupných dverí ako sa Mirko vracal z pivnice a niesol poháre na zaváranie džemu, keď som pocítila typickú a známu zmes kuchyňových vôní od susedov a cigaretového smradu (tiež od susedov), v tej milisekunde som si po prvý krát …
25. júl 2017 Ako by som začala… no… “Bio-eko-alternatíva“ je v posledných rokoch moderná. Je tak? Je. V niektorých kruhoch viac, v niektorých skoro vôbec. Ak vy osobne nie ste nadšený a praktizujúci bio-eko-alternatívec, určite niekoho takého poznáte, alebo ste o takom počuli. Ak ani to nie, gratulujem – ste dokonale vytrhnutí z reality. Ticho závidím. Až doteraz som si myslela, že minimálne troch či štyroch takýchto ľudí poznám. (A potom poznám …
22. júl 2017 Stojím pod stromom a pchám sa mirabelkami. Už si dávam do úst možno tridsiatu, ale asi skôr päťdesiatu siedmu. Sú tmavožlté, niektoré takmer oranžové. Voňavé. Šťavnaté. Zojka so Samkom stoja pri mne a oberajú a jedia minimálne tak hltavo ako ja. Už sme si niekoľkokrát povedali, že by sme mali skončiť, pretože nám bude zle, ale keď to sa nedá! Mirabelky sú návykové. Príťažlivé. Výborné. …
17. júl 2017 Zajtra je opäť ten deň, kedy odniekiaľ odchádzame. Deti budú smutné. Našli si tu kamarátky. Také naozajstné, asi prvé v ich živote. Sestričky Alinka a Mimi sú nádherné dievčatká. Slušné, múdre, hravé, trpezlivé a šikovné. Za dva týždne s nimi nebol ani jeden, jedinký problém. Stále sú v dobrej nálade, vedia sa pekne porozprávať, nechcú súťažiť ani byť všade prvé, nepredvádzajú sa ani sa nevychvaľujú, jednoducho – je s nimi dobre. …
15. júl 2017 Výlet bol nevyhnutný. Z viacerých dôvodov. Voľné dni sú tu naozaj voľné. Obsahujú spanie do neskorého rána, sedenie na gauči s internet prijímajúcou elektronikou v ruke a potulovanie sa po dome. V najhoršom sa pridá organizované posedenie pri kávičke alebo čaji. Na každú činnosť ktorá sa podobá na prácu sa hľadí s nevôľou, ak to nie je varenie. To ale musí trvať aspoň dvakrát dlhšie než je treba a musíme ho robiť …
9. júl 2017 Po týždni sme sa preladili. Poniektorí z nás sčasti, poniektorí menej. Svet tu funguje odlišne než sme zvyknutí. Dom, akokoľvek fascinujúci, stráca svoje svetlo vždy keď Jola odíde. Ona je tá, ktorá dáva priestoru život. Ona je tá, ktorá udáva tempo a spôsob, akým sa tu veci robia a akým tu ľudia žijú. Človek na to príde až časom, pretože na prvý pohľad sa zdá, …
8. júl 2017 Jolin dom je sídlo neziskovej organizácie, ktorá sa venuje vzdelávaniu detí v predškolskom veku, so zameraním na ekologickú výchovu. Takmer celé dolné poschodie domu je priestor materskej školy. Vstupná chodba s drevenými skrinkami, veľká telocvičňa, herňa a jedálenská miestnosť. Zojka s Benym tu našli kopec hračiek a hier, autíčok, skladačiek, bábik, vláčikov a dokonca aj hojdacieho koníka a malú šúchalu. Keďže sú letné prázdniny, škôlka je prázdna. Ráno k nám prichádzajú len dve …
3. júl 2017 Malinký autobus z Lodže do Bukowca bol takmer plný. Keď sme pristúpili, bol už úplne plný, vrátane uzučkej uličky, ktorú vypĺňali naše ruksaky. Chlapík ktorý pristúpil na ďalšej zastávke otvoril strešné okno a konečne sme sa mohli nadýchnuť. Sedeli sme celkom nehybne, pritlačení k sedadlám miernou úľavou po miernom strese, aký sa občas vyskytne keď prestupujete z vlaku na autobus v neznámom meste a máte na to len 20 minút. Na …
2. júl 2017 Ostáva už len pár hodín do nášho odchodu z Hutiek. Celkom neplánovane sme tu pobudli celý mesiac miesto zamýšľaných dvoch týždňov. Akosi sme tu prirástli a vrástli medzi rozrastenú, rozdivenú trávu a smrekovce. Nebolo ťažké zostať tu dlhšie. Deti sa konečne udomácnili, usadili, začali sa tu cítiť ako doma a nedržia sa neustále do 10 metrov od domu. Boli aj dni, kedy sme ich videli len na raňajky, na …
