Leto

23. september 2020

 

 

Prišla jeseň. Leto je za nami. Stále si pamätám na marec, ktorý bol plný rozporuplných pocitov: Na jednej strane sme túžobne očakávali leto, teplo, slnko a zeleninu. Na druhej strane sme sa pripravovali na Korona mesiace s neistým priebehom a koncom v nedohľadne. Leto sa nakoniec vykľulo do krásy a bohatstva a naplnilo takmer všetko čo sme potrebovali naplniť.

 

Zbierali sme bylinky a vyrábali čaje, kvasili sme uhorky, sušili sme paradajky, nakladali sme kapustu, robili sme čalamádu, zavárali paradajkovú omáčku, spracovali a zamrazili sme hory fazule, brokolice a karfiolu. Mirko prestal chodiť na trh, pretože naša záhrada nás začala zavaľovať nespotrebovateľným množstvom zeleniny všetkých druhov, rozmerov a farieb. Pribudli nám tri nové teliatka. Jahniatka úspešne dorástli do veľkosti svojich mamičiek. Kŕdeľ kuriatok sa zmenil na kŕdeľ poplašených sliepočiek a bojovných kohútikov. Okolo Slnečného domu rozkvitla mäta, oregano, tymián a levanduľa. Pod slivkou s ružovo-oranžovými plodmi sa usadila nevädza a pod hruškou sa zabýval nechtík. Na stole sme zrazu mali každý týždeň novú kyticu kvetov a za domom si postavili osy hniezdo veľké ako volejbalová lopta. Les okolo farmy bol plný malín, černíc, čiernych malín a žltých malín a ďalších bobúľ ktoré nemajú slovenský názov, pretože u nás nerastú. Deti sme odrazu videli len keď boli hladné. Mohli sme mať obedy a večere vonku. Rieka a potoky v okolí sa postupne strácali, až z nich napokon neostalo nič. Tráva, ktorá z jari rástla ako šialená sa zabrzdila, pretože pochopila že dážď proste nepríde. Medvede a pumy sa opäť stiahli do nižších polôh, za vodou. Ľudia v komunite si zvykli no Koronu, na izoláciu, na neustálu dezinfekciu aj na rúška. Jazierka boli plné žiab. Vážky lietali hore-dole ako miniatúrne vrtuľníky na diaľkové ovládanie.

 

 

Keď tak rozmýšľam nad tým aké vlastne boli uplynulé mesiace, prichádzam len na to, že boli nádherné. Bolo to krásne leto plné lásky, priateľských dní, porozumenia, dobrého jedla a pokoja. Oslávili sme letný slnovrat, chodili sme na výlety, grilovali sme na záhrade za domom, oslávili sme dvoje okrúhle narodeniny našich Kamarátov, zvykali sme si na novú spolubývajúcu, Brčku, boli sme sa kúpať v jazere a denne sme jedli nezdravé množstvá paradajok. Svetluško, Víla aj Smejka šli na týždeň navštíviť svojich rodičov. Pravidelne sme pozývali na večeru ľudí z iných domov. Pozerali sme zaujímavé filmy a hrali sme sa veľa zábavných hier. Nedovolili sme aby nás čokoľvek rozladilo alebo znechutilo. Bolo to ako keby sme sa všetci potichu rozhodli, že sa budeme mať dobre, nech sa deje čokoľvek. A mali sme sa dobre.

 

Úplne na konci leta, v čase keď už bolo jeseň dávno cítiť vo večerných vánkoch, prišli noví Pomocníci. Naša dedinka ožila, zodvihla hlavu a usmiala sa spolu s nami. Všetko sa začína odznova: Noví ľudia sa učia nové veci a stavajú sa k novým výzvam s novými silami presne tak, ako my pred rokom. Dnešný celodenný dážď nám oficiálne oznámil, že leto je skutočne preč. Stromy sú zrazu žlté a červené, kopce sú skryté v mrakoch a vzduch vonia mokrým ihličím. Zojka s Benjamínkom sa už dávnejšie začali vážne venovať škole. Večer je už tma a ráno vstávame len o pár minút skôr než slnko. Jeseň je tu! Moje najobľúbenejšie ročné obdobie!

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *