31. marec 2020
- marec
O víruse sa na Farme zatiaľ nehovorí nahlas. Len sa šepká a dúfa, že k nám nepríde. No v reálnom svete už vedia, že príde a všetko sa ruší: športové krúžky, spevácke skúšky, jazdenie na koňoch, konferencie, predstavenia, prednášky… Kamaráti sú odrazu bez programu. Smejka sa ešte stále uškŕňa a vždy keď niekto spomenie COVID-19, prevráti očami a uchechtne sa. Je presvedčená, že vírus neexistuje. Myslí si, že si ho niekto vymyslel, aby spôsobil paniku. Víla je v tichom kŕči, tajne plače v izbe, študuje hororové príbehy na internete a bojí sa. Utešujeme ju, že však je to len chrípka a keď ju dostane, tak sa zas vylieči a bude dobre. Naše deti sa momentálne o vírus nestarajú a žijú si svojim šťastným, bezstarostným životom.
Mirko hovorí, že v supermarkete nie je toaletný papier, prací prach a veľkobalenia potravín. Našťastie sa ešte dajú nájsť štandardné, malé balenia takmer všetkých základných potravín. Je to pre nás síce neekonomické, ale lepšie ako nič.
- marec
Cez obed sa zvolalo stretnutie všetkých Pomocníkov a domových koordinátorov, na ktorom sa oficiálne prehlásilo, že situácia je vážna. Školy sa zatvárajú, ako aj knižnice, plavárne a úrady. Komunita ruší program pre Kamarátov, ktorí k nám prichádzajú len na pracovné bloky – do dielní a na farmu. Večer dostaneme savo a čistiace prostriedky a sme povinní 2x denne dezinfikovať celý dom. Platí zákaz výletov do mesta alebo kdekoľvek kde je viac ľudí. Sú zakázané návštevy. Máme sa pozorovať. A chodiť do prírody. A jesť vitamíny. Výsledok stretnutia nekomunikujeme Kamarátom, pretože máme pocit, že sa stresujú dosť aj bez toho.
- marec
Naši dvaja Pomocníci Hermiona a Harry sa vrátili z týždňovej dovolenky. Prišli ich pozrieť Hermionini rodičia. Z Nemecka. Podľa všetkého by mali byť v izolácii, no rodičia sú v Kanade už 2 týždne a všetci sú zdraví a šťastní. Takže izolácia sa nekoná. Harry je zronený a zničený – práve sa dozvedel, že jeho rodičia ho pozrieť neprídu. Zrušili im let aj ubytovanie. Veľmi ťažko to nesie a prináša temnotu a smútok do celého domu.
Hermiona a Harry sú v Kanade organizačne aj finančne podporovaní organizáciou, ktorá vysiela mladých dobrovoľníkov do celého sveta. Dnes od nich dostali e-mail, aby sa pripravili na to, že sa budú musieť predčasne vrátiť domov. Možno to bude o týždeň, možno o mesiac. Nemecká vláda nariadila prevoz občanov do vlasti. Harry tomu nechce veriť a hľadá na internete, či na to naozaj majú právo. Vraj majú. Hermiona aj Harry sú tichí a stiahnutí do seba. Neistota je strašná vec.
Víla si upratala kúpeľňu a sama začala po izbe a kúpeľni striekať dezinfekčný sprej. Bojí sa čoraz viac. Smejka pochopila, že vírus bude pravdepodobne reálny a naozajstný a začala mať zo stresu žalúdočné problémy.
- marec
Harry a Hermiona dostali ďalší e-mail, v ktorom sa im organizácia vyhráža, že ak neodídu keď im povedia, zrušia im zdravotné poistenie a nebudú im pomáhať s rezerváciou letu. Tak isto spomínajú možnosť, že nebudú vôbec žiadne lety z Kanady až do jesene a oni tu ostanú visieť. Obaja sú vyľakaní a smutní. Nedokážeme im pomôcť. Ak odídu, náhradu za nich nezoženieme.
Ľudia v Slnečnom dome sú v napätí. V susednom Vraňom dome sú traja ľudia chorí a nikto nevie, či sú alebo nie sú postihnutí Korona vírusom. Sú v izolácii a čakajú. Do komunity prišla pozrieť Emku (dobrovoľníčku na farme) jej sestra zo Švajčiarska. Obe boli požiadané, aby sa zbalili, okamžite odišli a už sa nevrátili. Naša Farmárka, ktorá ich obe ubytovala, musí byť v nútenej 2 týždňovej izolácii. Tu si Zojka uvedomila, že Korona vírus nám prinesie ešte zopár smutných chvíľ. Emka aj Farmárka sú jej kamarátky. Jednu stráca navždy, druhú na dva týždne.
Snažíme sa o víruse veľa rozprávať, nerobiť z neho tabu a strašiaka, brať všetko s humorom. Zdá sa mi, že sa nám darí, ale je to veľmi veľká záťaž na celého človeka. Po necelom týždni úsilia o absorbovanie všetkých komplikácii, zmien, neistoty a sĺz začínam nevládať. Niesť ťažobu celého domu je, zdá sa, viac než dokážem zvládnuť.
- marec
Každý deň prináša nové obmedzenia a zákazy. Dnes sa zrušila tkáčska dielňa, pokračovať sa bude všetkými pracoviskami, ktoré sú vnútri a/alebo tam hrozí kontakt s vonkajším svetom. Doobedňajší pracovný program sa skrátil o hodinu. Začali sme s pravidelným savovaním kľučiek, vypínačov, stolíkov, záchodov, kúpeľní, zábradlí a zárubní.
Umývame si ruky podľa predpisu a obrázkového návodu nad umývadlom. Máme z toho vyschnutú a popraskanú kožu, ale nemá význam natierať si ruky krémom, pretože sa umývame niekedy aj každých 20 minút. Stačí, aby niekomu bolo treba utrieť nos, utrieť sebe nos, priniesť niečo z vonku, umyť niekomu zuby, poutierať zem, upratať, umyť záchod, pripraviť desiatu, začať variť, pozametať rozsypanú múku, alebo si len potrebujeme umyť ruky pretože sme pracovali v záhrade, boli vyniesť smeti alebo máme ruky červené od šúpania cvikly. Zároveň si umývame ruky, keď umývame ruky Kamarátom. Väčšina z nich si sama ruky neumyje, čo pre nás znamená, že im musíme po použití záchodu, pred jedlom či po príchode z vonku ruky namočiť, namydliť, zmyť a utrieť. Keď sa to všetko nazbiera, umývame sa viac než je zdravé a normálne.
- marec
Na Farme sú na návšteve traja mladí ľudia z Nemecka. Prišli asi pred mesiacom a chceli pokračovať na východ, krížom cez Kanadu. Naplánovali si cestu, kúpili si ojazdené auto, vyčistili ho, vymenili pneumatiky, ušili doň nové poťahy, pomaly sa začínali baliť a pomýšľať na odchod. Kvôli Korona vírusu sa však musia vrátiť do Nemecka. A čo s autom? Auto od nich kúpime my. Aj tak sme si chceli kúpiť vlastné auto, aby sme mali trošku viac slobody a neboli viazaní na svojvôľu a neorganizovanosť ostatných.
S autami je to tu niekedy veľmi ťažké, pretože niektorí ľudia v komunite sa doslova hrdia tým, že všetko robia na poslednú chvíľu, nič neplánujú a sú preveľmi spontánni. A samozrejme reagujú pasívne-agresívne keď sa im ostatní neprispôsobia. My sme ľudia plánovací, máme radi poriadok, systém a dodržiavanie základných pravidiel. Po niekoľkých mesiacoch stresov okolo aut sme si povedali, že sa nám už nechce doprosovať sa, vyjednávať a nemať istotu či auto bude alebo nebude k dispozícii keď potrebujeme… a kúpime si lacné, staré záložné auto, ktoré bude po ruke vždy keď bude treba. Korona vírus nám také auto poslal do cesty – aspoň jedna svetlá hviezdička v tejto sivote.
- marec
Uvedomujeme si, aké máme šťastie, že sme v týchto zaujímavých a ťažkých časoch práve tu. Sme prirodzene izolovaní od zvyšku sveta niekoľkými kilometrami lesa, môžeme stále chodiť na prechádzky, stále môžeme pracovať, stále si môžeme udržiavať zdravý, pravidelný režim dňa s dostatkom pohybu a pobytu na slnku. Celá komunita sa berie ako jedna veľká rodina, čiže nikto nemusí mať pocit ozajstnej sociálnej izolácie a nudy. Niekoľko tuctov ľudí na kope má o zábavu neustále postarané. Tak isto si uvedomujeme, že keby sme boli na Slovensku, boli by sme úplne bez práce a bez príjmu. Tu je naša situácia lepšia, stabilnejšia, istejšia a nemusíme sa báť toho, čo budeme robiť ak tento stav bude trvať niekoľko mesiacov.
- marec
Ako veľa rokov domškolujúca mamina a zároveň učiteľka musím povedať, že je pre mňa smutno-smiešne pozorovať, ako sa zrazu na Slovensku mení prístup k tomu, čo sa dá a čo sa nedá keď príde na učenie sa a vzdelávanie doma. V priebehu necelých dvoch týždňov sa objavili zoznamy vzdelávacích materiálov, edukačných portálov, odkazov na internetové vzdelávacie stránky a zoznamy kontaktov na podporné info-linky a centrá. Učitelia a nadšenci vyrábajú a sprístupňujú hodnotný obsah, ktorý deťom a ich rodičom pomôže učiť sa. V priebehu necelých dvoch týždňov sa prišlo na to, že vzdelávať sa dá aj cez Skype a prostredníctvom filmov, videí a programov v televízii. Odrazu to ide. Odrazu štátu neostáva nič iné len začať veriť rodičom a deťom. A vtipný bonus: nikto sa odrazu nestará o to, či sú deti dostatočne socializované!
Médiá sú zrazu plné rád o tom ako učiť, ako dlho učiť, akým spôsobom učiť, ako prispôsobiť učenie veku a schopnostiam dieťaťa, ako pomôcť deťom so špeciálnymi potrebami, kde vyhľadať pomoc… Nikto sa k tomu nemusí prácne dostávať, nikto nemusí hodiny a hodiny a hodiny a hodiny sedieť na internete, aby sa dopátral pomoci, ktorú potrebuje – všetko je na zlatom podnose a pre všetkých. Natíska sa mi otázka, prečo to odrazu ide, pričom vytvoriť celý tento prehľad a obsah trvalo skutočne menej než dva týždne. Prečo toto všetko nebolo možné urobiť už dávno, pre všetkých tých rodičov, ktorí obetavo a s láskou vychovávajú a vzdelávajú svoje deti doma, veľakrát iba a len preto, že štát nie je schopný a ochotný vzdelávať ich deti tak, ako potrebujú?
- marec
V supermarketoch aj menších obchodoch sa už vyše týždňa postupne zavádzajú rôzne opatrenia, ktoré spôsobujú, že nakupovanie trvá niekoľkokrát dlhšie než zvyčajne. Zákazníkov púšťajú dovnútra po jednom – koľkí vyjdú, toľkí vojdú. Pri pokladniach sú na zemi nalepené pásky, ktoré označujú správne rozstupy medzi čakajúcimi nakupujúcimi. Zamestnanci v ochranných pomôckach pomáhajú ľuďom a zabezpečujú aby všetko fungovalo. Pokladníčky a pokladníkov fyzicky oddeľuje od zákazníkov plexisklo a povinná platba kartou. Zdá sa, že šialené nakupovanie jedla sa zmiernilo a do regálov sa sčasti vrátili základné potraviny. Po šošovicu, fazuľu a bezlepkovú múku stále treba ísť do špecializovaného obchodu, ale to nevadí – hlavne, že máme čo jesť.
Pred pár dňami začali prebiehať debaty o budúcnosti a plánovaní výsadby a sejby v našej záhrade. Pravdepodobne sa tento nebude rátať s debničkovým predajom. Taktiež sa neráta s tým, že si od nás budú vysoké percento produkcie kupovať miestne reštaurácie. Prioritná je komunita a zabezpečenie dostatku zeleniny na leto, jeseň a zimu. Samozrejme, toto rozhodnutie znamená veľkú finančnú stratu. Na druhej strane – bude menej stresu, viac času a istota dostatku jedla pre všetkých.
- marec
Dnes ráno o štvrtej sa narodili prvé tri jahniatka. Celý Slnečný dom ich prišiel navštíviť, keď mali len pár hodín. V nádhernej, slnečnej nedeli sme dlho, predlho stáli pri ovečkách a dívali sme sa na ne až kým nám nezačala byť zima.
- marec
Pomaly si zvykáme na vzniknutú situáciu. Uvoľnili sme sa a nebojíme sa už sem tam pustiť nejaký vtip o Korone. Ukazujeme si novovzniknuté Korona-pesničky na internete a pravidelná dezinfekcia domu sa stáva bežnou súčasťou dňa.
Hostitelia Airbnb postupne rušia naše rezervácie ubytovania na voľné víkendy a dlhodobo očakávané a vytúžené dovolenky. Zdá sa, že v najbližšej dobe nikto nikam nepôjde a to napriek tomu, že by sme to všetci potrebovali. Zatiaľ vládzeme. Dlho asi nebudeme. Úplný zákaz návštev spôsobil, že rodičia Kamarátov si ich nemôžu vziať na pár dní k sebe a dopriať Pomocníkom krátky oddych. Ten je dôležitý hlavne ak sa staráte o „náročnejšieho“ Kamaráta. Tak isto stále platí, že Kamaráti nemôžu opustiť komunitu, zmeniť prostredie a venovať sa svojim záujmom. Všetci sme stále na jednej kope bez možnosti úniku a bez vyhliadky na zmenu. Niektorí už toho majú po krk. Hlavne tí, ktorí boli zvyknutí takmer každý deň niekam chodiť – hrať kolky, do reštaurácie, na koncerty, po obchodoch, za kamarátmi, na plaváreň, na prechádzky, do kaviarne, do divadla… Nič z toho sa už tri týždne nekoná. Nikto nemá prestávku od nikoho, ani na pár hodín.
Harry a Hermiona pravdepodobne o mesiac odletia domov. Ostali by iba ak by sa situácia ohľadom Korony stabilizovala, prípadne začala zlepšovať. Keď sa pozrieme na model vývoja z iných krajín, nie je veľmi pravdepodobné, že do začiatku mája dôjde k akémukoľvek zlepšeniu. Dohodli sme sa, že sa o tom nebudeme rozprávať, aby sme si nemuseli opakovane pripúšťať, akí sme z tejto situácie nešťastní a unavení.
Autor: tikaka
