V časoch pandémie I.

31. marec 2020

 

 

  1. marec

O víruse sa na Farme zatiaľ nehovorí nahlas. Len sa šepká a dúfa, že k nám nepríde. No v reálnom svete už vedia, že príde a všetko sa ruší: športové krúžky, spevácke skúšky, jazdenie na koňoch, konferencie, predstavenia, prednášky… Kamaráti sú odrazu bez programu. Smejka sa ešte stále uškŕňa a vždy keď niekto spomenie COVID-19, prevráti očami a uchechtne sa. Je presvedčená, že vírus neexistuje. Myslí si, že si ho niekto vymyslel, aby spôsobil paniku. Víla je v tichom kŕči, tajne plače v izbe, študuje hororové príbehy na internete a bojí sa. Utešujeme ju, že však je to len chrípka a keď ju dostane, tak sa zas vylieči a bude dobre. Naše deti sa momentálne o vírus nestarajú a žijú si svojim šťastným, bezstarostným životom.

Mirko hovorí, že v supermarkete nie je toaletný papier, prací prach a veľkobalenia potravín. Našťastie sa ešte dajú nájsť štandardné, malé balenia takmer všetkých základných potravín. Je to pre nás síce neekonomické, ale lepšie ako nič.

 

 

  1. marec

Cez obed sa zvolalo stretnutie všetkých Pomocníkov a domových koordinátorov, na ktorom sa oficiálne prehlásilo, že situácia je vážna. Školy sa zatvárajú, ako aj knižnice, plavárne a úrady. Komunita ruší program pre Kamarátov, ktorí k nám prichádzajú len na pracovné bloky – do dielní a na farmu. Večer dostaneme savo a čistiace prostriedky a sme povinní 2x denne dezinfikovať celý dom. Platí zákaz výletov do mesta alebo kdekoľvek kde je viac ľudí. Sú zakázané návštevy. Máme sa pozorovať. A chodiť do prírody. A jesť vitamíny. Výsledok stretnutia nekomunikujeme Kamarátom, pretože máme pocit, že sa stresujú dosť aj bez toho.

 

 

  1. marec

Naši dvaja Pomocníci Hermiona a Harry sa vrátili z týždňovej dovolenky. Prišli ich pozrieť Hermionini rodičia. Z Nemecka. Podľa všetkého by mali byť v izolácii, no rodičia sú v Kanade už 2 týždne a všetci sú zdraví a šťastní. Takže izolácia sa nekoná. Harry je zronený a zničený – práve sa dozvedel, že jeho rodičia ho pozrieť neprídu. Zrušili im let aj ubytovanie. Veľmi ťažko to nesie a prináša temnotu a smútok do celého domu.

Hermiona a Harry sú v Kanade organizačne aj finančne podporovaní organizáciou, ktorá vysiela mladých dobrovoľníkov do celého sveta. Dnes od nich dostali e-mail, aby sa pripravili na to, že sa budú musieť predčasne vrátiť domov. Možno to bude o týždeň, možno o mesiac. Nemecká vláda nariadila prevoz občanov do vlasti. Harry tomu nechce veriť a hľadá na internete, či na to naozaj majú právo. Vraj majú. Hermiona aj Harry sú tichí a stiahnutí do seba. Neistota je strašná vec.

Víla si upratala kúpeľňu a sama začala po izbe a kúpeľni striekať dezinfekčný sprej. Bojí sa čoraz viac. Smejka pochopila, že vírus bude pravdepodobne reálny a naozajstný a začala mať zo stresu žalúdočné problémy.

 

 

 

 

  1. marec

Harry a Hermiona dostali ďalší e-mail, v ktorom sa im organizácia vyhráža, že ak neodídu keď im povedia, zrušia im zdravotné poistenie a nebudú im pomáhať s rezerváciou letu. Tak isto spomínajú možnosť, že nebudú vôbec žiadne lety z Kanady až do jesene a oni tu ostanú visieť. Obaja sú vyľakaní a smutní. Nedokážeme im pomôcť. Ak odídu, náhradu za nich nezoženieme.

Ľudia v Slnečnom dome sú v napätí. V susednom Vraňom dome sú traja ľudia chorí a nikto nevie, či sú alebo nie sú postihnutí Korona vírusom. Sú v izolácii a čakajú. Do komunity prišla pozrieť Emku (dobrovoľníčku na farme) jej sestra zo Švajčiarska. Obe boli požiadané, aby sa zbalili, okamžite odišli a už sa nevrátili. Naša Farmárka, ktorá ich obe ubytovala, musí byť v nútenej 2 týždňovej izolácii. Tu si Zojka uvedomila, že Korona vírus nám prinesie ešte zopár smutných chvíľ. Emka aj Farmárka sú jej kamarátky. Jednu stráca navždy, druhú na dva týždne.

Snažíme sa o víruse veľa rozprávať, nerobiť z neho tabu a strašiaka, brať všetko s humorom. Zdá sa mi, že sa nám darí, ale je to veľmi veľká záťaž na celého človeka. Po necelom týždni úsilia o absorbovanie všetkých komplikácii, zmien, neistoty a sĺz začínam nevládať. Niesť ťažobu celého domu je, zdá sa, viac než dokážem zvládnuť.

 

 

  1. marec

Každý deň prináša nové obmedzenia a zákazy. Dnes sa zrušila tkáčska dielňa, pokračovať sa bude všetkými pracoviskami, ktoré sú vnútri a/alebo tam hrozí kontakt s vonkajším svetom. Doobedňajší pracovný program sa skrátil o hodinu. Začali sme s pravidelným savovaním kľučiek, vypínačov, stolíkov, záchodov, kúpeľní, zábradlí a zárubní.

Umývame si ruky podľa predpisu a obrázkového návodu nad umývadlom. Máme z toho vyschnutú a popraskanú kožu, ale nemá význam natierať si ruky krémom, pretože sa umývame niekedy aj každých 20 minút. Stačí, aby niekomu bolo treba utrieť nos, utrieť sebe nos, priniesť niečo z vonku, umyť niekomu zuby, poutierať zem, upratať, umyť záchod, pripraviť desiatu, začať variť, pozametať rozsypanú múku, alebo si len potrebujeme umyť ruky pretože sme pracovali v záhrade, boli vyniesť smeti alebo máme ruky červené od šúpania cvikly. Zároveň si umývame ruky, keď umývame ruky Kamarátom. Väčšina z nich si sama ruky neumyje, čo pre nás znamená, že im musíme po použití záchodu, pred jedlom či po príchode z vonku ruky namočiť, namydliť, zmyť a utrieť. Keď sa to všetko nazbiera, umývame sa viac než je zdravé a normálne.

 

 

  1. marec

Na Farme sú na návšteve traja mladí ľudia z Nemecka. Prišli asi pred mesiacom a chceli pokračovať na východ, krížom cez Kanadu. Naplánovali si cestu, kúpili si ojazdené auto, vyčistili ho, vymenili pneumatiky, ušili doň nové poťahy, pomaly sa začínali baliť a pomýšľať na odchod. Kvôli Korona vírusu sa však musia vrátiť do Nemecka. A čo s autom? Auto od nich kúpime my. Aj tak sme si chceli kúpiť vlastné auto, aby sme mali trošku viac slobody a neboli viazaní na svojvôľu a neorganizovanosť ostatných.

S autami je to tu niekedy veľmi ťažké, pretože niektorí ľudia v komunite sa doslova hrdia tým, že všetko robia na poslednú chvíľu, nič neplánujú a sú preveľmi spontánni. A samozrejme reagujú pasívne-agresívne keď sa im ostatní neprispôsobia. My sme ľudia plánovací, máme radi poriadok, systém a dodržiavanie základných pravidiel. Po niekoľkých mesiacoch stresov okolo aut sme si povedali, že sa nám už nechce doprosovať sa, vyjednávať a nemať istotu či auto bude alebo nebude k dispozícii keď potrebujeme… a kúpime si lacné, staré záložné auto, ktoré bude po ruke vždy keď bude treba. Korona vírus nám také auto poslal do cesty – aspoň jedna svetlá hviezdička v tejto sivote.

 

 

 

  1. marec

Uvedomujeme si, aké máme šťastie, že sme v týchto zaujímavých a ťažkých časoch práve tu. Sme prirodzene izolovaní od zvyšku sveta niekoľkými kilometrami lesa, môžeme stále chodiť na prechádzky, stále môžeme pracovať, stále si môžeme udržiavať zdravý, pravidelný režim dňa s dostatkom pohybu a pobytu na slnku. Celá komunita sa berie ako jedna veľká rodina, čiže nikto nemusí mať pocit ozajstnej sociálnej izolácie a nudy. Niekoľko tuctov ľudí na kope má o zábavu neustále postarané. Tak isto si uvedomujeme, že keby sme boli na Slovensku, boli by sme úplne bez práce a bez príjmu. Tu je naša situácia lepšia, stabilnejšia, istejšia a nemusíme sa báť toho, čo budeme robiť ak tento stav bude trvať niekoľko mesiacov.

 

 

  1. marec

Ako veľa rokov domškolujúca mamina a zároveň učiteľka musím povedať, že je pre mňa smutno-smiešne pozorovať, ako sa zrazu na Slovensku mení prístup k tomu, čo sa dá a čo sa nedá keď príde na učenie sa a vzdelávanie doma. V priebehu necelých dvoch týždňov sa objavili zoznamy vzdelávacích materiálov, edukačných portálov, odkazov na internetové vzdelávacie stránky a zoznamy kontaktov na podporné info-linky a centrá. Učitelia a nadšenci vyrábajú a sprístupňujú hodnotný obsah, ktorý deťom a ich rodičom pomôže učiť sa. V priebehu necelých dvoch týždňov sa prišlo na to, že vzdelávať sa dá aj cez Skype a prostredníctvom filmov, videí a programov v televízii. Odrazu to ide. Odrazu štátu neostáva nič iné len začať veriť rodičom a deťom. A vtipný bonus: nikto sa odrazu nestará o to, či sú deti dostatočne socializované!

Médiá sú zrazu plné rád o tom ako učiť, ako dlho učiť, akým spôsobom učiť, ako prispôsobiť učenie veku a schopnostiam dieťaťa, ako pomôcť deťom so špeciálnymi potrebami, kde vyhľadať pomoc… Nikto sa k tomu nemusí prácne dostávať, nikto nemusí hodiny a hodiny a hodiny a hodiny sedieť na internete, aby sa dopátral pomoci, ktorú potrebuje – všetko je na zlatom podnose a pre všetkých. Natíska sa mi otázka, prečo to odrazu ide, pričom vytvoriť celý tento prehľad a obsah trvalo skutočne menej než dva týždne. Prečo toto všetko nebolo možné urobiť už dávno, pre všetkých tých rodičov, ktorí obetavo a s láskou vychovávajú a vzdelávajú svoje deti doma, veľakrát iba a len preto, že štát nie je schopný a ochotný vzdelávať ich deti tak, ako potrebujú?

 

 

  1. marec

V supermarketoch aj menších obchodoch sa už vyše týždňa postupne zavádzajú rôzne opatrenia, ktoré spôsobujú, že nakupovanie trvá niekoľkokrát dlhšie než zvyčajne. Zákazníkov púšťajú dovnútra po jednom – koľkí vyjdú, toľkí vojdú. Pri pokladniach sú na zemi nalepené pásky, ktoré označujú správne rozstupy medzi čakajúcimi nakupujúcimi. Zamestnanci v ochranných pomôckach pomáhajú ľuďom a zabezpečujú aby všetko fungovalo. Pokladníčky a pokladníkov fyzicky oddeľuje od zákazníkov plexisklo a povinná platba kartou. Zdá sa, že šialené nakupovanie jedla sa zmiernilo a do regálov sa sčasti vrátili základné potraviny. Po šošovicu, fazuľu a bezlepkovú múku stále treba ísť do špecializovaného obchodu, ale to nevadí – hlavne, že máme čo jesť.

Pred pár dňami začali prebiehať debaty o budúcnosti a plánovaní výsadby a sejby v našej záhrade. Pravdepodobne sa tento nebude rátať s debničkovým predajom. Taktiež sa neráta s tým, že si od nás budú vysoké percento produkcie kupovať miestne reštaurácie. Prioritná je komunita a zabezpečenie dostatku zeleniny na leto, jeseň a zimu. Samozrejme, toto rozhodnutie znamená veľkú finančnú stratu. Na druhej strane – bude menej stresu, viac času a istota dostatku jedla pre všetkých.

 

 

  1. marec

Dnes ráno o štvrtej sa narodili prvé tri jahniatka. Celý Slnečný dom ich prišiel navštíviť, keď mali len pár hodín. V nádhernej, slnečnej nedeli sme dlho, predlho stáli pri ovečkách a dívali sme sa na ne až kým nám nezačala byť zima.

 

 

 

  1. marec

Pomaly si zvykáme na vzniknutú situáciu. Uvoľnili sme sa a nebojíme sa už sem tam pustiť nejaký vtip o Korone. Ukazujeme si novovzniknuté Korona-pesničky na internete a pravidelná dezinfekcia domu sa stáva bežnou súčasťou dňa.

Hostitelia Airbnb postupne rušia naše rezervácie ubytovania na voľné víkendy a dlhodobo očakávané a vytúžené dovolenky. Zdá sa, že v najbližšej dobe nikto nikam nepôjde a to napriek tomu, že by sme to všetci potrebovali. Zatiaľ vládzeme. Dlho asi nebudeme. Úplný zákaz návštev spôsobil, že rodičia Kamarátov si ich nemôžu vziať na pár dní k sebe a dopriať Pomocníkom krátky oddych. Ten je dôležitý hlavne ak sa staráte o „náročnejšieho“ Kamaráta. Tak isto stále platí, že Kamaráti nemôžu opustiť komunitu, zmeniť prostredie a venovať sa svojim záujmom. Všetci sme stále na jednej kope bez možnosti úniku a bez vyhliadky na zmenu. Niektorí už toho majú po krk. Hlavne tí, ktorí boli zvyknutí takmer každý deň niekam chodiť – hrať kolky, do reštaurácie, na koncerty, po obchodoch, za kamarátmi, na plaváreň, na prechádzky, do kaviarne, do divadla… Nič z toho sa už tri týždne nekoná. Nikto nemá prestávku od nikoho, ani na pár hodín.

Harry a Hermiona pravdepodobne o mesiac odletia domov. Ostali by iba ak by sa situácia ohľadom Korony stabilizovala, prípadne začala zlepšovať. Keď sa pozrieme na model vývoja z iných krajín, nie je veľmi pravdepodobné, že do začiatku mája dôjde k akémukoľvek zlepšeniu. Dohodli sme sa, že sa o tom nebudeme rozprávať, aby sme si nemuseli opakovane pripúšťať, akí sme z tejto situácie nešťastní a unavení.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *