Sme radi, že ste nás (opäť) navštívili. Ak ste tu prvý krát, prečítajte si kto sme, kam smerujeme a čo na našej stránke nájdete.
Prajeme vám príjemné čítanie a pozeranie!
14. október 2019 Mám pocit, že som za dva mesiace zostarla o 10 rokov. Nie navonok, ale vnútorne. Viac než kedykoľvek predtým pociťujem váhu sveta, ľudskosti, moci a zodpovednosti, ktorú ako ľudia máme. Za posledné týždne som musela prijať rolu, na ktorú sa ešte stále necítim kompetentná a napriek tomu ju žijem, pretože sa nedá inak. Riešim veci o ktorých sa mi pred rokom ani nesnívalo. Keď sa hovorí o deťoch so …
24. spetember 2019 Víle sa zdalo, že započula ako Zojka povedala o Smejke že je tučná. Víla to Smejke prezradila a Smejku to zarmútilo. Viac ako narážka na jej vzhľad ju mrzel fakt, že Zojka sa tvárila ako jej kamarátka a pritom o nej za chrbtom hovorila škaredé veci. Výsledok bol taký, že Smejka plakala v izbe, potom plakala v tkáčskej dielni, pridala nejaké to búchanie dverami a celkom emocionálny výstup. Nechcela pochopiť, že Zojka …
11. september 2019 Je deväť hodín a pätnásť minút. Práve skončilo raňajšie stretnutie a ľudia sa rozchádzajú do práce. Ja idem do záhrady. Pozdravím sa s Alexandrom a Bublinkou. Alexander je vrchný záhradník. Na začiatku vždy zorganizuje ľudí do skupiniek, vysvetlí, ukáže, poradí, zodpovie otázky. Chvíľu rozmýšľa čo dnes budeme robiť. Rozhoduje sa medzi prácou, ktorá je prioritou a prácou, ktorú má zmysel robiť vzhľadom na počet pracujúcich …
5. september 2019 Väčšina Kamarátov, ak nie všetci, uprednostňuje pravidelný, čo najmenej sa meniaci rytmus dňa a týždňa. Potrebujú aby poradie aktivít, ich striedanie, náplň a zameranie, čas jedla a čas spánku, čas práce a čas odpočinku boli čo možno najviac predvídateľné a preto bezpečné a upokojujúce. Niektorí sledujú na hodinkách minúty a pripomenú vám, keď na niečo zabudnete alebo sa omeškáte. Nestíhate položiť večeru na stôl presne …
28. august 2019 Ráno otvárame oči a obraciame tvár k svetlu. Spoza okna šumí les. Drevený dom vŕzga pod prvými rannými krokmi, schody si opäť zvykajú na nohy. Bosé, tiché, veľké, malé, šuchtavé, dupajúce, pomalé, skackavé, náhlivé, špinavé… Zídem dole potichu, pretože takmer všetci ešte spia. Len Dobráčik už sedí v kresle a čaká na začiatok dňa. Je hore od tretej, počula som ho vstávať a buchotať dverami. Zle spáva, má stále hlavu …
21. august 2019 Neviem presne opísať, aký mám zo všetkého pocit. Neviem to opísať ani približne. Asi by som sa nemala snažiť. No možno sa mi v hlave objavia súvislé vety, ktoré budú dávať zmysel a ja sa budem cítiť zastabilizovaniejšie. Neviem. Uvidíme. Cesta do Glenory nám trvala takmer dva dni. Zvláštnym spôsobom sme všetci štyria boli pokojní, trpezliví, tichí a zmierení s tým, čo prichádzalo. Zdalo sa mi, že …
