13. august 2018
Chleb nám vyšiel až na druhý pokus. Pod Malou Fatrou sme boli už na jar, ale vtedy sa nikomu nechcelo trepať do kopca. Deti svoju momentálnu nechuť zamaskovali tak, že si vyprosili návštevu martinského skanzenu, s tým, že tam „veľmi, veľmi chcú ísť, pretože ich to naozaj veľmi zaujíma.“ Tentoraz sme išli k Martinu s jednoznačným cieľom – dostať sa už konečne na Chleb, žiadne vyhováračky a zmeny plánu povolené!
Keď sme odchádzali za rána z ATC Turiec povedali sme správcovi kempu, že ideme na Chleb. “Doneste aj rožky!“, povedal nám na to. Trvalo mi po prvú križovatku, kým som jeho humorný vstup na ráno pochopila. Deň bol sľubný, celkom taký, ako bol sľúbený na shmu.sk. Zojka síce panikárila, že vidí búrkové mraky, ale to sa len nočná oblačnosť rozpúšťala vo vychádzajúcom slnku.
Po tom, ako naše vôbecnieterénne auto prekonalo terénnu skúšku schopnosti prejsť po rozbitej ceste, zaparkovali sme na Zajacovej, pri rozcestníku kde sa stretáva zelená a žltá turistická značka. Kým sme stihli vykročiť, dofrčal k nám z kopca chlapík na motorke a požiadal nás o pomoc: Pretrhol sa mu drôt z baterky a on mal príliš boľavé prsty na to, aby si ho pripevnil naspäť. Nemohol preto naštartovať a my sme mu prišli do rany. Mirko je správny muž, takže má u sebe nůž a pomocou neho drôtik odizoloval a pripevnil späť k baterke. Chlapík odfrčal (teraz už so zapnutým motorom) naspäť do lesa a my sme sa vydali po zelenej značke hore kopcom.
Prvú hodinku sme šli lesom, stále sme stúpali, trochu sme sa rozprávali, ale hlavne sme dychčali, pretože kopec bol strmý. Potom sa les odrazu rozostúpil a my sme sa ocitli na úzkom lyžiarskom svahu. Bol doslova pokrytý čučoriedkami. Deťom sme sľúbili, že po ceste späť sa tu môžeme zastaviť a pár čučoriedok si odtrhnúť – ak nás nebude naháňať búrka – ale teraz by sme mali kráčať, nech tu nestvrdneme. Napriek tomu deti zavše nenápadne zaostávali a ešte nenápadnejšie sa tlačili bobuľami. Rozostúpený les ukázal hrebeň nad nami aj dolinu pod nami; výhľad na Martinské hole a šíru krajinu. Vtedy sme ešte nevedeli, že je to len ochutnávka všetkej tej krásy, ktorá nás dnes čaká.
O ďalšiu hodinu sme došli k Chate pod Chlebom. Cez hrebeň sa závratnou rýchlosťou valili sivobiele mračná. Okolie chaty bolo prázdne a tiché. Pri chate stála zaparkovaná motorka chlapíka z dnešného rána. Prešli sme okolo chaty a pokračovali sme na Snilovské sedlo. V sedle sa odrazu objavili ľudia, ako mávnutím čarovného prútika. Vľavo, vpravo, hore aj dole, odrazu boli všade a bolo ich veľa. Lanovka privážala na hrebeň ďalších a ďalších. V sedle mnohí zastali a rozhodovali sa, či vôbec pôjdu ďalej. Fúkal totiž taký vietor, že sa ťažko kráčalo a viditeľnosť sa menila s každým jeho nárazom: podľa toho, či vietor hmlu prifúkol alebo odfúkol.
Stočili sme sa na Chleb a stúpali sme po kamenistom chodníku. Na vrchu sme boli o chvíľu. Fúkalo tam tak, že sme si museli chvíľami kľaknúť a počkať. Samko sa aj trochu vyľakal a Zojka asi tiež, pretože sa obaja smiali ako pomätení a to oni zvyknú, keď si nie sú istí, či sa majú báť alebo nie. Z Chlebu sme rýchlo prášili ďalej po hrebeni, do záveterného sedielka. Vietor stále hnal prúdy mrakov cez hrebeň a striedavo nás zahaľoval do hmly. Prebehli sme Hromové a v Sedle za Hromovým sme opustili hrebeň. Po žltej sme sa vrátili k Chate pod Chlebom. Chata bola tentoraz obsypaná ľuďmi, lavičky boli plné a smerom od Snilovského sedla prichádzali ďalší výletníci. Pod chatou sme spomalili. Vyzliekli sme bundy. Oteplilo sa. Deti sa zabrali do jedenia čučoriedok, teraz už oficiálne schváleného.
Ak sa neráta výlet do Jánošíkových dier, nebola som v Malej Fatre už viac než 15 rokov. Celkom som zabudla, aká je nádherná a úplne iná než Veľká Fatra. Dnes sa nám predstavila aj s bonusovým počasím, čučoriedkami a brusnicami, kopou kvetov a nádhernými výhľadmi. Deti si hneď vyhliadli Veľký Rozsutec a (ako inak) donútili ma sľúbiť im, že tam čoskoro pôjdeme. Neviem, kedy sa nám to podarí. Hádam už čoskoro!
| Ako sa tam dostať: |
| Ak prichádzame od Martina, opustíme diaľnicu D1 za Vrútkami v smere na Ružomberok, exit 229. Vrátime sa necelý kilometer späť na Turany a na prvej odbočke zahneme k rekreačnej oblasti Trusalová (pri motoreste Hrabinka). Tu sledujeme žltú turistickú značku, ktorá nás povedie po zničenej lesnej ceste asi 3 km až k rázcestiu Zajacová. Tu je neoficiálne parkovacie miesto pre viac než tucet aut. |
| Prístupnosť/náročnosť/terén: |
| Čiastočne okružná trasa má dĺžku 12,5 kilometra. Prevýšenie je 1008 m. Dospelý človek prejde trasu za 5 hodín 15 minút.
Začneme pri Zajacovej. Po zelenej značke neustále stúpame po lesnej ceste. Po hodine vyjdeme z lesa a stúpame chodníčkom po lyžiarskom svahu, popri vleku. Pri Chate pod Chlebom sa stúpanie zmierni, pohodlnou cestou sa dostaneme do Snilovského sedla a napojíme sa na červenú značku. Zo sedla je to asi 20 minút stúpania na Chleb po kamenistom chodníku. Stále po kameňoch a sutine zídeme z Chlebu a prejdeme Hromové. Tu sa stočíme na žltú značku a začneme zostup z hrebeňa po relatívne úzkom chodníku. Na Kopiskách sa pripojíme na modrú značku a čoskoro sa ocitneme späť pri Chate pod Chlebom. Odtiaľ zídeme po zelenej tou cestou, po ktorej sme vyšli. |
| Pre deti: |
| Chata pod Chlebom, kvety, výhľady, čučoriedky, brusnice, skaly, hríby, havrany, jašterice.
Vhodné pre zdatnejšie deti. Napriek tomu, že túra je celkom krátka, má prevýšenie vyše 1000 metrov, čo vyžaduje celkom slušnú výdrž a fyzickú pripravenosť. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
