Hradová (887 m.n.m.)

27. august 2018

 

 

Vápencový vrch Hradová v južnej časti Muránskej planiny vyzerá od cesty ako hocaký iný zalesnený vápencový vrch: les, les, les a z neho vytŕča sivobiela skala. Hradová stojí nad Tisovcom a snáď preto sa hrad, z ktorého ostali na Hradovej už len zvyšky, nazýva Tisovský (Tisovecký) hrad.

 

 

Hradová sa radí k turisticky a krajinársky najatraktívnejším miestam Muránskej planiny. Na prvý pohľad nie je zrejmé prečo – kopec vyzerá tuctovo. Z Tisovca vedie na vrch žltá značka. Začína v centre Tisovca, na námestí, prechádza celým masívom Hradová a potom schádza späť do Tisovca, k železničnej stanici. Chodník je obojsmerný a my sme začali pri námestí. Neskôr sme zistili, že ísť z druhej strany, od železnice, by hádam bolo bývalo lepšie.

Keď sme stúpali hore lesným chodníkom, nevedela som veľmi dobre pochopiť prečo je miesto také ospevované. Dlhými serpentínami sme sa dostávali stále vyššie a vyššie nad Tisovec. Občas sa otvorili výhľady na mesto a lom, občas sme sa zastavili pri tabuli náučného chodníka. Les v tejto oblasti patrí k tým takmer nedotknutým, krásnym, šťastným lesom akých je už v našich končinách málo. Kvety kvitli, včely bzučali, v kameňolome zavše vybuchla nálož. Peknučká vychádzka…ale nič špeciálne.

 

 

Po prelezení niekoľkých skaliek sme sa dostali na Hradovú. Z pôvodného hradu, či skôr opevnenej strážnice, ostalo len pár zarastených múrikov. Pokračovali sme ďalej a o chvíľu sme prišli k tabuli, ktorá označovala začiatok nebezpečného úseku. Tu začal byť výlet zaujímavý a dobrodružný. Les zmizol a my sme sa ocitli na úzkom skalnatom hrebienku. Otvoril sa výhľad na celé okolie. Preliezali a zliezali sme skaly, niekedy naozaj trochu nebezpečné a niekedy aj trochu paralyzujúce pre ľudí, ktorí nezvládajú výšky (ako ja). Hrebeň bol v jednom momente taký úzky, že ostala len pár stôp široká skala, ktorá na oboch stranách celkom strmo padala do dolinky. Alebo sa mi to len zdalo? Ako som už písala, nie som veľký kamarát s výškami. Vždy keď som našla dosť širokú skalu, dovolila som si poobzerať sa. Hneď som pochopila prečo je miesto také ospevované.

 

 

Skalnatý hrebienok sa skončil. Na jeho konci bola opäť tabuľa, varujúca turistov prichádzajúcich z druhej strany, že vstupujú na nebezpečný úsek. Po chvíli sme prišli pod Okrúhlu skalu – dominantnú skalu na konci masívu Hradová – a stočili sme sa späť do Tisovca. Okolie Okrúhlej skaly pôsobilo trochu ako džungľa: Predierali sme sa prerasteným malinčím a vysokou trávou, obchádzali popadané stromy pokryté slizkými hubami, dýchali vôňu hnijúceho dreva, vrboviek a vlhkého, teplého vzduchu. Občas z húštia vyletel vták, niekedy roj malých mušiek alebo motýle.

Vošli sme späť do pásma lesa. Tak ako sme si ráno vystúpali, tak sme teraz zbehli lesným chodníkom. O necelú hodinu sme boli späť v Tisovci. Výlet na Hradovú odporúčam všetkým kamzíkom aj kamzíčatám, ako aj všetkým, ktorí sa radi nechajú prekvapiť kopcom, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako hocaký iný zalesnený vápencový vrch.

 

 

 

Ako sa tam dostať:
Muránska planina leží na strednom Slovensku, v Banskobystrickom kraji. V Brezne odbočíme na Pohronskú Polhoru a veľmi peknou cestou sa dostaneme cez Pohronskú Polhoru a sedlo Zbojská do Tisovca. V strede mesta, neďaleko kostola, začína žltá značka.
Prístupnosť/náročnosť/terén:
Trasa má dĺžku 7 kilometrov. Prevýšenie je 530 m. Dospelý človek prejde trasu za 3 hodiny. POZOR: Neskončíme tam, kde začneme! Pre návrat na začiatok trasy je potrebné prejsť asi 1 km mestom pomedzi domy, popod horu.

Čoskoro po vykročení opustíme asfaltku. Za niekoľkými domami zabočíme vpravo, do strmého kopca, do lesa. Kratšími aj dlhšími serpentínami stúpame lesom po lesnom chodníku. Za vyhliadkou (je tu lavička, tabuľa NCH a návštevná kniha) nasleduje niekoľko skál, ktoré treba preliezť či obísť a potom pokračujeme lesom až na vrch Hradovej. Krátko za Hradovou začína dobre označený „nebezpečný úsek“. Prejdeme skalným hrebienkom. Okrem jednej sústavy reťazí tam momentálne nie sú žiadne iné zabezpečovacie zariadenia. Skaly sa však dajú pekne zvládnuť aj bez nich. Od Okrúhlej skaly pokračujeme lesným chodníkom až do Tisovca.

Pre deti:
Tabule NCH, výhľady na mesto a kameňolom, lezenie po skalách.

Časť medzi Hradovou a Okrúhlou skalou nie je vhodná pre maličké a lezecky neskúsené deti. Dieťa musí byť schopné preliezť skaly samo (niekedy sa nedá pomáhať bez ohrozenia pomocníka) a musí mať dobrú rovnováhu, pevný krok a dostatočne dlhé nohy.

Poplatky, vstupné, otváracie hodiny:
Žiadne.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *