1. november 2018
Výlet do ZOO bol tak trochu povinná jazda. 9-ročným deťom sa človek najviac zavďačí zvieratkami, ihriskami a prípadným fast-foodom. Spolu s nami vstupovala do ZOO skupina študentov z učilišťa. Ich učiteľ sa študentov pýtal, či si všimli ako zručne boli zhotovené a upevnené lavičky na zastávke kde prestupovali a upozorňoval ich aby si všímali ako sa pracovalo s drevom v ich okolí – pri stavbe stánkov, lavíc, zásten a podobne. Potom dodal, že by si mali vážiť takýto parádny výlet, pretože v časoch keď bol študent on o exkurzii do ZOO ani nesnívali.
Bol prvý novembrový deň. Hmla spadla na chodníky a slnko začalo pripekať. Zvieratá vyšli do výbehov a nechali sa obdivovať. ZOO sa zapĺňala batoľatami a ich mamičkami. Slony, sovy, somáre, svine, supy, lemury, levica, papagáje, hrochy, medveď, pavúky, ryby, vydry, rysy. Klasika. Okrem zvierat celá kopa informácií – o životnom prostredí, o ilegálnom obchodovaní so zvieratami, o znečisťovaní oceánov, o škodlivosti používania palmového oleja, o jeleňoch, o ekologickom využívaní energie, o ohrozených druhoch, o evolúcii, o kolobehu vody. Po včerajšku som nemala náladu všetko čítať. Nebola som sama. Prečítali sme si len to, čo najviac zaujalo. Informácia o nelegálnych farmách v Číne, kde medveďom zaživa odoberajú žlč dohnala naše dieťa k slzám. Potom sa už nečítalo nič.
Posedeli sme si pri úžasných slonoch. Zastavili sme sa pri tarantulách a šimpanzovi. Pohladkali sme kozičky. Deti si spálili lakte na tobogáne a vyhrali sa na obrovskej lanovej preliezke. Celú návštevu ZOO sme brali nechutne pasívne a oddychovo. Moje učiteľské srdce ma trochu bolelo, keď som videla všetok ten vzdelávací potenciál na každom kroku. Ale – kde nie je energia, tam nie je vôľa. A kde nie je vôľa, nie je organizované vzdelávanie. Zahodila som teda výčitky svedomia a potlačila potrebu upriamovať pozornosť detí na informácie o plastoch v prírode a rôznych typoch parožia a len sme si tak chodili medzi výbehmi, teráriami a pavilónmi a nechávali sa unášať chodníkmi ďalej a ďalej.
Nádherná jeseň dotvárala pekný deň. Listy na stromoch žiarili. Listy pod nohami šuchotali a voňali. Blížili sme sa k východu, prechádzali sme po lávkach a mostíkoch, keď sme odrazu zistili, že nám chýba jeden člen našej rodiny: Samkov plyšový Mamutík. Samko s Mirkom sa vrátili späť na ihrisko, či tam niekde neostal. Nenašli. Nebol nikde. Máme podozrenie, že nám ho niekto potiahol z bočnej sieťky na ruksaku, kde ho vždy máme aby videl všetko čo my. Strata drahocenného, milovaného Mamutíka mala za následok celorodinný smútok a stratu nálady. V tichosti sme opustili ostravskú ZOO a nastúpili sme na trolejbus číslo 104.
| Ako sa tam dostať: |
| ZOO Ostrava nájdeme na severovýchodnom okraji mesta. Dovezie nás sem trolejbus č. 104. Pri ZOO sú tiež veľké parkoviská pre autá aj busy. |
| Prístupnosť/náročnosť/terén: |
| Väčšina ZOO je prístupná pre kočíky a invalidné vozíky. Niektoré doplnkové prírodovedné chodníky vedú po lesných cestičkách. |
| Pre deti: |
| Zvieratá.
Veľké a malé ihriská. Detská kontaktná zoo – dieťa môže ísť medzi kozičky, pozhrabávať hovienka, nakŕmiť zvieratá (za symbolický poplatok). WC pri kontaktnej zoo je prispôsobené aj najmenším deťom: malinké záchody, nízko upevnené umývadlo. Po celom areáli zoo sú kútiky pre dojčiace ženy. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Informácie o vstupnom, otváracích hodinách a plánovaných podujatiach nájdete tu: www.zoo-ostrava.cz |
Autor: tikaka
