1. jún 2015

Česká Republika je pekná krajina. Nie je drsná, ani rozľahlá. Nie je tajomná, ani nepreskúmaná. Je taká…peknučká. Ľúbezná. Hneď na prvý pohľad. Ľudia v Českej Republike podľa všetkého radi chodia do svojej prírody. Na rozdiel od slovenských hôr, tu počuť najviac domáci jazyk. Turistické chodníky sa podobajú skôr na turistické diaľnice, kde sa poľahky zmestia aj štyria vandrovníci vedľa seba. Všetko je pekne označené, všade sú mapy a tabule upozorňujú na každú zaujímavosť po ceste, na každú skalu ktorá sa aspoň trochu na niečo podobá, na každý prameň či platenú atrakciu. Pre turistiku v Českej Republike sú typické všadeprítomné rozhľadne a všadeprítomné altánky, lavičky a posedenia. Nezvyknutý človek má neustále pocit, že sa prechádza v lesoparku.

Počas troch mesiacov v Čechách a na Morave sme sa snažili urobiť si výlet vždy keď sa dalo. Keď zoberiem do úvahy, že nám často práve cez voľný deň pršalo, alebo sme boli príliš unavení na to, aby sme niekam šli, stihli sme toho vidieť celkom dosť. Dokopy sa nám podarilo pozrieť si 11 miest: Toulcovy Maštale, Lednicko-Valtický areál, Pivnickú roklinu, zámok Nové Hrady, ZOO v Plzni, Labyrintárium Loučeň, Mariánske Kúpele, Devín na Pálave, Lesnícky náučný chodník pri hrade Buchlov Náučný chodník Drbákov a poetické údolie rieky Krounky.

Pokúsim sa teraz vybrať tri najkrajšie výlety a napíšem vám aj o tom najhoršom.

1. Toulcovy Maštale

Toulcovy Maštale nájdeme vo východných Čechách. Je to komplex pieskovcových skalných útvarov, ktoré vytvárajú skalné bludisko. Vedie k nim niekoľko ciest zo všetkých strán, takže sa z toho dá ľahko urobiť okružný výlet.

A prečo Toulcovy Maštale vyhrávajú? Z veľmi subjektívnych príčin. Po vyše 8 mesiacoch sme vstúpili do naozajstného, zeleného, živého, hustého lesa. Ten pocit sa nedá popísať, ale bol to jeden z najdojímavejších momentov  môjho života. Bolo to paralyzujúco krásne a dobré a správne. Asi k tomu nechcem dodať nič viac.

2. Pivnická Rokle

Pivnickú roklinu tiež nájdeme vo východných Čechách, neďaleko Toulcových Maštalí.  Do nedávna bola trasa neznačkovaná, ale ľudia čoskoro prišli na to, že sa tam oplatí ísť a išli aj bez značiek. Uprostred lesa zídeme z lesnej cesty a vstúpime do koryta potoka. Keď je hladina vody vysoká, nedá sa prejsť. My sme našli koryto úplne vyschnuté a mohli sme vykročiť v ústrety na internete ospevovanej rokline.

Bol to zážitok. Pivnická roklina je ospevovaná právom. Koryto sa postupne zužovalo, brehy sa dvíhali a skalnateli, až sme nakoniec stáli medzi dvomi skalnými stenami, na dne úzkej rokliny. Roklina sa hneď pri začiatku vetví. Ľavou vetvou sa nám podarilo prejsť len asi 100 metrov, ale pravá mala pre nás pripravené jaskyne, skaly a skalné útvary, previsy, lezenie po naplavených kladách, blato, úzke priechody medzi stenami rokliny, … no deti boli nadšené a motivované a neunaviteľné a šli a šli, až sme ich museli brzdiť aby nám neutiekli.

3. Labyrintárium Loučeň

Chvália sa, že sú jediné labyrintárium svojho druhu v Európe. Okrem labyrintov tu majú aj bludiská a prvotriedny lanový park pre deti. To všetko je poukladané v zeleni zámockého párku v obci Loučeň.

Po zaplatení vstupného sme dostali mapku a podľa nej sme postupovali od labyrintu k labyrintu, od bludiska k bludisku. Našli sme labyrint z kameňa, písmenkový, a pieskový labyrint, prstový labyrint strážený Minotaurom, lanové a dlaždicové bludisko (To bolo najlepšie, pretože aj napriek tomu, že človek videl celé bludisko pred sebou, nebolo ľahké dostať sa do stredu), tisové, buxusové a palisádové bludisko. Bludiská a labyrinty boli doplnené informačnými tabuľami, z ktorých sme sa dozvedeli o význame labyrintov v minulosti, o rôznych typoch labyrintov, o ich výskyte v umeleckých prejavoch aj o poverách a mýtoch spojených s labyrintmi.

11. Lednicko Valtický areál

Lednicko Valtický areál sa nachádza na južnej Morave. Je zapísaný do zoznamu UNESCO. Je tak vychválený a opis areálu znie tak vábivo a zaujímavo, že sme neodolali a aj napriek tomu že nie sme veľmi na tento typ parkovo-zámkovej turistiky, šli sme sa pozrieť o čom je všetok ten humbuk okolo Ledníc.

Bol koniec marca. Nedeľa. Zaparkovali sme a na druhý pokus našli WC. Začalo mrholiť. Povedali sme si, že sa pôjdeme pozrieť do zámku na múzeum bábok. Ibaže sme netušili, že v marci ponúkajú iba jeden typ prehliadky po zámku a ten nevedie cez múzeum bábok. Zamierili sme teda do záhrad. Hneď v úvode nám prostredníctvom oznamu v euroobale pripichnutom na doske pri ceste oznámili, že tade ísť nemôžeme, pretože tam niečo opravujú. Zmenili sme teda smer a rozhodli sme sa, že zájdeme až dozadu k Minaretu, na ktorý sa dá vyjsť hore, nech z toho výletu deti aspoň niečo majú. Minaret bol zavretý, pretože v marci je ešte stále zavretý. Deti sme počas celkom nudnej cesty k Minaretu motivovali aj tým, že späť pôjdeme po ostrovčekoch, ktoré sú pospájané mostmi. Nuž, nič z toho sa nekonalo, pretože mosty sa práve opravovali a vstup bol zakázaný. Keď to všetko zhrniem: múzeum zavreté, Minaret zavretý, mosty po ostrovoch neprístupné, niektoré z ciest uzavreté. Všetko čo by deti mohlo zaujímať bolo zavreté a jediné čo sme si odtiaľ odniesli boli zablatené topánky a sklamanie.

Medzi tromi najlepšími a tým jedným nevydareným výletom bolo sedem ďalších, ktoré boli pekné, oddychové, niektoré z nich úplne obyčajné a niektoré z nich svojim spôsobom špeciálne. Náučný chodník Drbákov sme prešli spolu s mojou sestrou Barborkou. Na Lesníckom náučnom chodníku pri Buchlove nám robili spoločnosť obe babky. Na výlete do okolia Mariánskych lázní sme sa doslova prepili minerálnych vôd. V Zoo v Plzni sme boli nadšení zo samotnej Zoo a rozčarovaní z Dinoparku. Na výlete na Devín sme boli takí ustatí, že sme len kráčali po lese a boli sme radi, že to nie je veľmi do kopca.

Keď je človek od rána do večera vonku a fyzicky pracuje, nemá zvyčajne chuť ísť cez voľný deň opäť von a celý deň chodiť po kopcoch, parkoch a lesoch. Niekedy sme boli na výletoch tak fyzicky unavení, že sme si ich skrátili, alebo sme hneď na začiatku zvolili kratšiu a jednoduchšiu trasu. Napriek tomu sme radi, že sme využili príležitosť navštíviť všetky tieto miesta. Každé malo niečo, čo stálo za cestu a námahu.

Autor: tikaka