6. marec 2016
A je to tu: Po viac než dvoch mesiacoch od poslednej túry si konečne balíme ruksaky a varíme čaj do termosky! Už sa nevieme dočkať! Dokonca odchádzame z domu podľa plánu a nie o pol hodiny neskôr, ako zvyčajne.
V Handlovej parkujeme pri smetiakoch a smetiach, ktoré do smetiakov nepotrafili. Fúka a je zima. Rýchlo sa obliekame. Pristaví sa pri nás starší pán: „Neviete, kde je tu volebná miestnosť? Ja som tu kedysi býval a bola tuto v úrade…ale teraz neviem kde je. Neviete?“ Hovoríme mu, že nie sme odtiaľto a teda nevieme. Vyzerá byť prekvapený. „Neviete?“ spýta sa ešte raz, potom pokýva hlavou a vyberie sa hľadať ďalej. Zojka si oblieka bundu a potichu znalecky hovorí: „Pánko sa vybral hneď ráno na voľby, aby mal už potom večer pokoj a mohol si dať alkohol.“ Či ho odhadla správne, nevieme. Pánko sa ešte raz prejde popri nás a stratí sa medzi domami.
Veľký Grič sme si zvolili ako jarný, rozcvičkový výlet. 16 kilometrov sa nám nezdalo až tak veľa. Povedali sme si, že ak nám ostanú sily, vybehneme aj na Malý Grič, aby sme mali oba Griče v jednom vreci. Malý Grič sa napokon nekonal a z rozcvičkového výletu sa stal Úvod do prežitia v divočine pre malých a najmenších turistov. Okrem hlbokého, mokrého, neporušeného snehu ktorý sme museli prešľapávať, aby deti mali aspoň akú-takú šancu ísť ďalej, boli pre nás pripravené rozbahnené cesty s blatom vyše členkov, popadané stromy ktoré bolo treba obchádzať, podmáčané chodníky, ľadový vietor a mizerné až žiadne značenie na dôležitých križovatkách (Na tomto mieste musíme pripustiť, že všetky tie strategicky významné a preto zúrivo hľadané značky boli možno skryté pod snehom.).
Niekedy sa tieto príjemné stránky výletu vyskytovali v dvoj- až trojkombinácii: Cesta bola bahnitá a tak sme museli ísť popri nej. Ibaže všade naokolo boli pováľané stromy a húština, čo spomaľovalo náš pohyb na asi 200 metrov/15 minút. Navyše sme nevedeli, či ideme správnym smerom, pretože blatistých ciest tam bolo niekoľko a značka žiadna.
Niekoľkokrát sme deti nechali stáť na križovatke a rozbehli sme sa s Mirkom cez hlboký sneh každý inou cestou, aby sme zistili, kam ďalej. V jednom prípade sme našli prvú značku viac než pol kilometra od križovatky. Väčšinou sa však značkári dostali pod 300 metrov. Keď sme prišli k Trom studničkám, boli sme tak uťahaní, že sme možnosť odbočenia na Malý Grič jednohlasne zavrhli.
Naše rozhodnutie sa ukázalo ako správne, pretože nás ešte čakalo ďalšie predieranie sa húštinou a preliezanie popadaných stromov. Oficiálna cesta bola totiž po okraj naplnená vodou a bahnom. Mirkova optimistická viera, že ho blato udrží skončila tým, že jedna z jeho topánok získala maskáčový, bahnový vzhľad – od podrážky až po členok. Potom sme už nosnosť bahna znova neskúšali a radšej sme bojovali s vegetáciou popri ceste. Posledné kilometre do Handlovej sme našťastie museli riešiť už len slabé značkovanie, bez prídavku snehu a blata. Konečne sme mohli predĺžiť krok, prehĺbiť dych a zodvihnúť zrak od zeme.
Deti toho mali dosť, ale na moje prekvapenie celý výlet hodnotili nadmieru pozitívne: Brodili sme sa snehom, preskakovali sme potoky (boli to len potôčiky, ale keď má niekto 6 rokov, je z toho dravá rieka), museli sme si postaviť improvizovaný most cez blato, videli sme stopy jeleňov, srniek, zajaca, jazveca, líšky a rysa (čo bola skôr divá mačka, ale Zojka trvala na tom, že to bol rys), preliezali sme cez konáre a stromy, skoro na nás spadli smreky (pretože veľmi fúkalo, smreky sa hrozivo kývali a deti si boli isté, že nás zavalia), vozili sme sa na kolotoči, lámali sme ľadíky na mlákach, trochu sme blúdili, dali sme si čokoládku a videli sme divé kačice.
| Ako sa tam dostať: |
| Handlová je mesto v Trenčianskom kraji, na polceste medzi Prievidzou a Žiarom nad Hronom. Okruh začína v centre Handlovej pri nemocnici a kostole. Ak si chceme ušetriť chôdzu cez mesto, na kruhovom objazde zídeme smerom na nemocnicu. Sledujeme červenú značku, prejdeme okolo lekárne (možnosť parkovania), prejdeme cez železničnú trať a pokračujeme na ulicu Ligetská. Na mieste, kde sa k červenej značke pripája sprava zelená značka (po ktorej sa vrátime) sú tri bytovky s parkoviskom. |
| Prístupnosť/náročnosť/terén: |
| Okružná trasa má dĺžku 16 kilometrov, prevýšenie je asi 640m. Dospelému človeku trvá prejdenie trasy asi 4 hodiny 30 minút.
Prvá časť trasy vedie cez Handlovú, stále do kopca cez Banícku kolóniu a okrajové časti mesta po panelovej ceste až k jazierku Konštantín. Odtiaľ už ideme lesnou cestou, stále do kopca a lesom až na Veľký Grič. Ak sa nechystáme aj na Malý Grič, stúpanie máme za sebou, odteraz pôjdeme iba príjemne sa zvažujúcim kopcom dole. Ide sa prevažne lesom, rúbaniskami a malými lúkami. Občas treba preskočiť potôčik. Značkovanie je slabé, asi sa (ako to už býva) predpokladá, že „však to tu každý pozná!“ a značky netreba. V zimných podmienkach, keď nevidno vychodené chodníky a prípadné nižšie umiestnené značky, je celý výlet orientačne náročný. Po celej trase sú viditeľné následky silného vetra – stromy sú dolámané a na niektorých miestach popadané na ceste. |
| Pre deti: |
| Pozitívne je, že všetko stúpanie je na začiatku. Potom už máme pokoj a pohodu. Kopec na Veľký Grič je, hlavne v poslednej časti, veľmi strmý.
Malý, skalnatý, vyhliadkový hrebienok na Veľkom Griči môže byť potenciálne nebezpečný. V čase našej návštevy fúkal silný, nárazový vietor a deti sme tam nepustili. Pod Malým Gričom na Troch studničkách je veľký, funkčný kolotoč, niekoľko lavičiek so stolmi a ohnisko. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
Zdravim, ake stare mate deti? my sme malokarpatski turisti, starsia ma len 3 roky, takze zatial toho vela neprejde. 16 km a po snehu je super!
Benjamínko má 6 rokov a pár mesiacov, Zojka mala nedávno 7 rokov. Ale sú relatívne drobní a útlučkí – so svojimi ani nie 20 kilečkami sa stratia aj medzi škôlkármi :-).
Prajeme veľa pekných výletov a pevné zdravie!