Rozhovory: Škola

19.september 2015

 

Minulý jún sme často chodili do školy a vybavovali sme papiere ohľadom individuálneho vzdelávania. Jedného dňa som dostala od detí pred budovou školy otázku. (A potom ešte zopár ďalších.) :

 

Beny: Načo je tá škola taká veľká?

V: Aby sa do nej zmestilo veľa detí.

Beny: Ale však v tej škole sú len veľké, dospelé panie! (Vždy sme tam boli počas hodín a deti sa stretli len s pani zástupkyňou a niekoľkými učiteľkami, ktoré mali práve voľno.)

V: Sú tam aj deti, ale tie teraz sedia v triedach a učia sa. Ak budeme ticho, budeme počuť pani učiteľku, ako im niečo vysvetľuje.

Zojka: Aha! Takže tá škola je pre deti?

V: Áno.

Zojka: Aj pre také malé ako my?

V: Áno.

Beny: A načo musia chodiť do školy? Čo tam robia?

V: Učia sa. Učia sa písať, čítať, počítať, učia sa o prírode, o rôznych krajinách, o kameňoch a o sopkách, o vesmíre, učia sa variť, vyrábať veci z dreva, učia sa po anglicky, čítajú rôzne knihy, kreslia, spievajú si, učia sa hrať divadielka…

Beny: To nechápem.

V: Čo na tom nechápeš?

Beny: No..na to nemusia chodiť do školy! To sa dá robiť aj doma.

V: Noooo…. Áno, dá sa. Len to by musel byť niekto, kto to všetko bude s tými deťmi doma robiť. A väčšina rodičov pracuje od rána do poobedia a potom už sú veľmi unavení a nevládzu sa učiť so svojimi deťmi.

Beny: A ty nie si unavená, pretože pracuješ iba poobede? … A občas aj večer?

V: Aj ja som niekedy unavená. Ale nie často.

 

 

ceruzocky

 

 

(zo školy počujeme ako zvoní)

Zojka: Čo je to?

V: Zvonček.

Zojka: Na čo je to?

V: Aby deti vedeli, že už majú skončiť prácu a majú prestávku.

Zojka: To môžu ísť aj domov?

V: Nie, nie. Môžu sa ísť vycikať a musia si pripraviť veci na ďalšiu hodinu.

Zojka: Na akú ďalšiu hodinu?

V: Deti v škole sa každý deň učia veľa rôznych vecí. Hovorí sa, že majú rôzne hodiny. Napríklad najprv majú písanie. Potom je prestávka. Potom majú čítanie. Potom je zasa prestávka. Potom počítajú. Potom je zas prestávka. A nakoniec kreslia. A potom idú domov.

Beny: Kedy pôjdu tieto deti domov? Tieto, čo sú teraz v škole?

V: Až poobede.

Beny: To bude za dlho?

V: No, my prídeme domov, uvaríme obed, najeme sa, vypočujeme si rozprávku a keď sa budeme znova chystať von, vtedy pôjdu tieto deti domov.

Zojka: Čo tam budú dovtedy robiť v tej škole?

V: Budú sa učiť. Budú mať hodiny.

Beny: Prečo tak dlho?

V: Nooo….hm….pretože v jednej triede je veľa detí a pani učiteľka má s nimi veľa práce. Musí sa čakať na každého, aby každý všetko pekne pochopil. A to niekedy dlho trvá.

Zojka: A keď ten zvonček zazvoní tak oni už to všetci všetko vedia?

V: Nie. Nie všetci. Preto sa deti v škole stretávajú každý deň, aby mohli spolu pracovať a postupne sa naučili to, čo treba.

Beny: Tak tomu teda nerozumiem!

V: Čomu nerozumieš?

Beny: Prečo je (=zvoní) zvonček, keď to ešte všetky tie deti nechápu? Prečo sa to neučia, kým to nepochopia? A potom môže zazvoniť zvonček…

V: Tak by to bolo príjemné, však? Keby sa dalo čakať na všetkých a keby sa pani učiteľka mohla venovať všetkým, keď to potrebujú. Ale to nejde. Kto to nepochopí, má smolu. Môže skúsiť ďalší deň. Keby sa čakalo aj na tie deti, ktorým to práve veľmi nejde, ostatní by sa nudili a nepáčilo by sa im to.

Beny: Hm…Aha..Dobre. Hm… Poďme už.
 

 

 

Autor: tikaka, beny, zoja

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *