Rozhovory: O živote ;-)

23. október 2017

 

 

Už pár mesiacov som rozmýšľala nad tým, že urobím krátky, štruktúrovaný rozhovor s Benjamínkom a Zojkou o tom, ako vidia svoj život, čo sa im páči a čo nie. Chcela som mať ich pocity a myšlienky niekde zaznamenané, aby som sa ich niečo podobné mohla opýtať o dva či tri roky… a porovnať, či sa niečo zmenilo. Bolo zaujímavé ich počúvať. A miestami aj dosť vtipné. Nikdy sa nedozviem do akej miery sú ich odpovede autentické a či by neodpovedali inak, keby sa ich pýtal niekto iný. Či tak, či onak, tu sú ich odpovede:

 

 

 

Čo robíš počas bežného dňa?

B: Vstaneme okolo 5-tej, Zojka nám navarí kašu a čaj, potom máme školu. Doobeda ideme do parku alebo do mesta alebo na ihrisko. Keď prídeme, ty už máš zvyčajne navarený obed, pretože kým my robíme školu ty väčšinou uvaríš. Najeme sa, vypočujeme si hudbu, čítame si a potom sa môžeme hrať až kým nemáme dramatický (krúžok) alebo tréning.

 

Z: Vstaneme, naraňajkujeme sa, urobíme si niečo do školy, ideme von, niekedy sa chvíľu hráme alebo ti pomáham variť. Po obede si čítame, oddychujeme a pomaly ideme na tréning alebo na dramatický.

 

 

Čo sa ti páči na domácom vzdelávaní?

B: To, že sa môžem hrať, môžem ísť hocikedy von, môžem cestovať a…nemusím sedieť celý deň na stoličke a pobehať si len niekedy. A keby som bol v škole, ani cez prestávky by som nemohol behať, pretože učiteľky by sa báli, že spadnem. (Benjamínko má zážitok zo školy, keď ho dozor konajúca pani učiteľka napomínala, aby nebežal, pretože spadne. A Samko doteraz nepochopil, prečo by mal vo svojich 7 rokoch spadnúť na rovnej chodbe. 🙂)

 

Z: Nemusím sedieť v škole neviem koľko hodín a…nemusím jesť jedlá v školskej jedálni.

 

 

Čo sa ti až tak veľmi nepáči?

B: Nič. Všetko sa mi páči.

 

Z: Že sa musím hrať tak často s Benjamínom 🙂 . Lebo on sa stále chce hrať a mne sa až tak veľmi nechce.

 

 

Ako si predstavuješ dokonalý deň?

B: Hmm…to je ťažká otázka. Hm…(dlhé ticho) Rád by som bol celý deň na chate, strieľal z luku, staval by som bunker ktorý tam už máme začatý, išiel by som do potoka ktorý tečie pri našej chate…a tak.

 

Z: Bola by som vonku. Bola by som s kamarátmi na ihrisku. Na obed by sme mali len nejaký rožok a hrali by sme sa ďalej a až o 3-tej alebo o 4-tej by sme sa vrátili domov. Alebo by sme šli na nejaký malý výlet, potom by sme si dali obed v nejakom stánku a potom by sme šli do parku hrať sa.

 

 

Čomu by si sa chcel(a) venovať viac?

B: Behaniu, skákaniu a kadečomu takémuto – športovému.

 

Z: Vareniu.

 

 

Čo ťa nebaví?

B: Upratovanie. Vysával by som celkom rád, ale rodičia mi to nedovolia, neviem prečo. A aj mopoval by som rád, ale to veľmi neviem.

 

Z: Hranie sa s Benym. Lebo on mi do toho stále šomre a nič sa mu nepáči.

 

 

V čom by si sa chcel(a) zlepšiť?

B: Rád by som sa zlepšil v behu a v lukostreľbe.

 

Z: Vo varení. Rada by som išla na taký špeciálny kurz, kde by som bola len ja sama a učila by som sa. Niečo by som navarila, napríklad zapekané zemiaky a šalát a potom by som šla domov a mohol by prísť niekto ďalší.

 

 

Ako reagujú tvoji kamaráti, keď im povieš, že sa vzdelávaš doma?

B: Nerozumejú mi. Nechápu ma. Keď im poviem, že sa učím doma, tak ma nechápu. Ale keď im poviem, že sa vzdelávam doma, tak to už potom pochopia…keď im to tak inak poviem.

 

Z: Závidia mi. Povedia: Ty sa máš, ty nemusíš písať testy!

 

 

Máš niekedy pocit, že by si chcel(a) ísť do školy?

B: Ani nie.

 

Z: Nie.

 

 

Akú najzaujímavejšiu knihu si čítal(a) v poslednom čase?

B: Asi to boli Tatrankovia, ktorí žili vo Vysokých Tatrách. A ja mám rád vysoké hory. Bavilo ma, ako tam škriatkovia robili zle ľuďom, pretože oni robili zle prírode.

 

Z: Jurošíka. Boli tam vtipné veci a zábavný zemepán.

 

 

Na čo rád/rada spomínaš?

B: Keď sme išli s babkou, dedom a Barborkou (tetou) do Álp, pretože som bol na lyžiach a bol to iný pocit. A konečne som bol – asi prvý raz, neviem – v kabínkovej lanovke. A boli tam aj dlhé zjazdovky, nie ako na Králikoch, kde sa iba vyvezieš hore a zvezieš sa, vyvezieš hore a zvezieš sa…boli tam kadejaké trasy.

 

Z: Keď som sa bola na jeden deň pozrieť v škole a potom si ma babka vzala a šli sme na Čertovu skalu. V škole sa mi najviac páčila telesná. A na Čertovej skale sa mi páčilo, že som mala babku len pre seba.

 

 

Na čo sa tešíš?

B: Teším sa na moje narodeniny, lebo budeme mať tortu. Teším sa na lyžovačky v zime s našim dedom a ešte sa teším na Vianoce, lebo dostanem darčeky.

 

Z: Na to, že pôjdeme do Škótska. A na školu v prírode, ak tam stihnem ísť skôr než pôjdeme preč.

 

 

Ďakujem za rozhovor!

 

 

 

Autor: tikaka, beny, zoja

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *