3. september 2012
Pustý hrad je naše obľúbené miesto. Je dosť blízko na to, aby sme nemuseli dlho cestovať, ale dosť ďaleko na to, aby sme mohli mať pocit, že sa nejdeme iba poprechádzať poza vlastné sídlisko. Deti ho majú spojené s cestou vlakom…pretože najčastejšie tam chodíme vlakom. A to je zážitok sám osebe.
Cestou k hradu
Pustý hrad sa v priebehu posledných 20 rokov zmenil na nepoznanie. Spomínam si, ako sme sa tam kedysi dávno predierali krovinami, po úzkych zarastených chodníkoch a hľadali značky. Potom prišiel kus múra obrastený stromami. Z neho sa medzičasom vykľul čarovný Dolný hrad, ktorý mňa osobne priťahuje viac, ako ten Horný. Potom sme opäť prechádzali lesom, netušiac ako sme ešte ďaleko a zrazu sme vyšli na dnešný Horný hrad, čo vtedy nebola ani polovica z toho, čo je dnes. Všade kríky a hustý podrast. Nebola som veľmi nadšená (bolo to predsa len dosť nudné) a zapamätala som si Pustý hrad vo Zvolene ako nezaujímavú chôdzu lesom bez akejkoľvek pridanej hodnoty.
Prešlo veľa času, ja som sa dala presvedčiť a šla som sa tam pred niekoľkými rokmi pozrieť znova. Neľutovala som. Odvtedy tam chodíme každý rok aspoň raz…a niekedy aj tri krát. Vždy je to iné. Je to zvláštne, ale vždy nájdeme niečo, čo sme si minule nevšimli. Tento krát nás čakal nový náučný chodník. Veľké, farebné tabule s prehľadnou mapkou, text v slovenčine aj v angličtine. Deti už cestu poznajú naspamäť, a toto bola vítaná novinka.
Dolný hrad
Vyšli sme prvý briežok a pomedzi kríky sme pozorovali vlaky a lokomotívy pod nami na koľajniciach. Po čase sa koľajnice aj stanica stratili za stromami a my sme po serpentínach stúpali k vyhliadke. Vyhliadka je v celku atraktívne miesto – skaly, zábradlie a výhľad na veľký dopravný uzol, čo vždy ocení najmä Benjamín. Dokázal by tam stáť a sledovať autá pokojne aj celý deň a tak sme ho, ako zvyčajne, nalákali na desiatu na lavičkách pri vyhliadke. Desiata deťom nestačila (moja chyba! Stále zabúdam, že máme doma dvojnohé, bezodné, večne hladné termity) a dosť protestovali, ale uprostred lesa sa s tým nedalo veľa urobiť. Pobrali sme sa ďalej, hľadať slniečko. Slniečko sa nám vytrvalo skrývalo a dobehli sme ho až tesne pod Dolným hradom. Tam je to také…krásne! Farebné! Áno, to bude to správne slovo – farebné! A pokojné. Krásne.
Od Dolného hradu je to už len kúsok. Navyše, Zojka sa vždy teší na schody s lanovým zábradlím, ktoré sú tesne pod vstupom do Horného hradu, a tak nás všetkých poháňa, aby sme tam boli čo najrýchlejšie. Neviem, prečo sa jej tak páčia, sú to len obyčajné schody…
Horný hrad
Hore na hrade býva živo. Avšak v prvý školský deň má asi väčšina ľudí iné povinnosti, ako chodiť na výlety a tak sme tam boli takmer sami. Všetko sme pochodili a prečítali sme si nové tabule náučného chodníka. To bolo, ako keby sme tam znova boli prvý krát. Niektoré informácie úplne zmenili môj pohľad na Pustý hrad.
| Ako sa tam dostať: |
| Vo Zvolene sa musíme dostať k hokejovému štadiónu. Je na okraji mesta pri železnici. Pri Zvolenskom zámku prejdeme most (ponad trať, Slatinu a ponad cestu na Detvu) a zabočíme doprava. O chvíľu by sme mali mať štadión po ľavej ruke. Pokračujeme ďalej a asi po 300 metroch uvidíme pri ceste malé parkovisko. Tu môžeme nechať auto. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Na Zvolenský Pustý hrad sa dá dostať niekoľkými cestami. My si vždy vyberáme tú najzaujímavejšiu. Jej atraktivita sa nepochybne zvýšila s obnovením náučného chodníka. Začíname Pod Haputkou, pri parkovisku. Odtiaľ vedie modrá značka až na Hrad. Dĺžka okruhu je podľa zvolenej trasy 5-7 kilometrov. Čas výstupu od Haputky na hrad: 45min (pre dospelého človeka), prevýšenie: 285 m. Stúpame lesom, po serpentínach a občasných schodoch. Môžeme si urobiť zachádzku na vyhliadku, ktorá je asi v polovici stúpania, pri druhej tabuli náučného chodníka. O chvíľu prídeme na Dolný hrad, odkiaľ je to už len kúsok na Horný hrad. Po celý čas ideme po lesnom chodníku. Orientačne nenáročné, cesta je dobre vychodená. Dole môžeme zísť tou istou cestou alebo pokračovať cez bránu ďalej po asfaltke strmo dole (alebo si vybrať inú zostupovú cestu – myslím, že sú tam ešte aspoň dve). Po asi 500 metroch dôjdeme na veľkú križovatku. Pokračujeme rovno a držíme sa cesty až dole. Cesta nás zavedie späť k železnici, asi 2 minúty chôdze od miesta, kde sme nechali auto. Čas: 30 min. |
| Pre deti: |
| Pustý hrad je obľúbeným výletným miestom pre rodiny s deťmi. Dá sa tam dokonca dostať aj s kočíkom. Cesta hore je veľmi rôznorodá. Obrázkové tabule NCH, vyhliadka, schody s veľkých brvien, občasné výhľady na práve prechádzajúce vlaky pod nami… Okrem toho sa ide veľmi dobre. Deti to vyšli samé až hore, keď mali 2 a 3 roky. Na Hrade sú – okrem Hradu samotného – lavičky, kryté altánky, ohniská, kamenné hlavy (sochy) a samozrejme skvelé výhľady na okolie. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
