Jaskyne pod Panským Dielom

21.december 2013

 

 

Nad šedivým, špinavým banskobystrickým sídliskom Sásová stojí Panský Diel. Od Banskej Bystrice k nemu vedie modrá turistická značka, ktorá začína neďaleko veľkého parkoviska na severnom konci Sásovej. Našim cieľom však nebol Panský diel, lež dve jaskyne na jeho úpätí: Netopieria jaskyňa a jaskyňa Kaplnka.

 

 

Deťom sme už deň dopredu sľúbili, že pôjdeme hľadať jaskyne. Náležite sa na to pripravili, aj čelovky si zbalili a ešte sa ráno ubezpečili, že v jaskyniach nebýva ani drak, ani šarkan, ani zbojník. Naša výprava začala na svitaní, ako sa na každú poriadnu jaskynnú výpravu patrí. Zásobení čerstvo upečenými medovníkmi a sladkým zázvorovým čajom, navlečení v štyroch vrstvách oblečenia, vydali sme sa cez jemne zasnežené lúky smerom k Panskému Dielu.

Prešli sme lúky a potom naozaj čarovný, vianočno-rozprávkovo-cukrovo-biely, borovicový les. Keď sme vyšli z lesa, ukázal sa nám celkom iný svet. Kým pod lesom cez roztratené snehové fľaky vytŕčala tráva a topiaca sa námraza menila hlinu na blato, nad lesom bola ozajstná zima. Biela, trblietavá, ohýbajúca mladé borievky až k zemi. Zojka pobiehala a poskakovala dookola ako škriatok v Mrázikovi a Benjamín sa sotva vliekol a vzdychal, že nevládze. A tak sme ho chvíľu  ťahali, chvíľu sme si ho nevšímali, chvíľu sme mu pripomínali jaskyňu, ktorá na neho čaká. Nevedela by som povedať, ktorá metóda zaberala najlepšie. Nakoniec sme sa však dopracovali až k odbočke k jaskyniam.

 

 

Široká vychodená cesta sa zmenila na sotva znateľný chodníček. Pred nami tade prešli možno dvaja či traja ľudia niekoľko dní dozadu. Stopy však už boli takmer zaviate a museli sme pre deti prešliapať cestičku nanovo. Obe jaskyne sme bez problémov našli – značenie je ukážkové. Najprv sme prišli k menšej Kaplnke. V Kaplnke to naozaj vyzeralo ako v kaplnke. Dva veľkorysé otvory vpúšťali dovnútra hnedožlté svetlo, ktoré sa len veľmi nesmelo lámalo na ostrých, dlhých cencúľoch. Navzdory tomu, že Kaplnka nie je nijak  zvlášť oddelená od okolitého sveta, vzduch tu vonia inak. Zemitejšie a plnšie. Mala som tam pocit “zastavenosti“ a nehybnosti. Veľmi pekné miesto.

O niekoľko desiatok metrov ďalej je oveľa nenápadnejší vstup do Netopierej jaskyne. Nasadili sme si čelovky a vybrali sme sa do podzemia. Žiadne zimujúce netopiere sme nevideli, ale je pravda, že sme ani nehľadali. Preliezali sme cez popadané skaliská a snažili sme sa vysvetliť deťom, ako a prečo vlastne spadli zo stropu na zem. Zastavili sme sa až na konci jaskyne – v Galérií. Na chvíľu sme zhasli svetlá. Tma. Nie úplná, ale predsa len tma. Bez bateriek by sme tam popadali do dier medzi kameňmi. Vyšli sme z jaskyne do bieleho dňa. Cez hlbokú Sásovskú dolinu sa prelieval oblak. Vykročili sme na cestu späť.

 

 

Výlet k jaskyniam veľmi odporúčame! Skonštatovali sme, že jaskyne sú pravdepodobne najkrajšie v zime, keď majú ľadovú výzdobu. Deti boli nadšené a Benjamínko, aj napriek tomu že nevládal a trápil sa celú cestu hore, večer v polospánku prehlásil že by chcel ísť ešte raz na taký istý výlet. Na taký, kde je aj sneh, aj cencúle, aj jaskyňa, aj skaly. Na taký, kde sa mu všetko páči a dovolíme mu ochutnať sneh.

 

 

Ako sa tam dostať:
Ak ideme od Zvolena: V Banskej Bystrici pôjdeme smerom na Donovaly /Ružomberok / Liptovský Mikuláš. Kúsok za diaľničným uzlom budeme odbočovať vpravo na Šachtičky / Sásovú / Centrum. Držíme sa na Sásovú. Podídeme železnicu a ideme stále rovno. O chvíľu uvidíme prvé bytovky sídliska. Po Ďumbierskej ulici sa dostaneme na veľkú svetelnú križovatku, kde odbočíme vľavo – na Rudohorskú. Po tej pôjdeme stále rovno, až kým po pravej strane neuvidíme veľké parkovisko.
Prístupnosť / náročnosť / terén:
Od parkoviska pôjdeme po vychodenej ceste cez lúčku priamo hore. Prejdeme cestu, ktorá vedie na Šachtičky a pokračujeme ďalej cez lúky. Mala by tam viesť modrá značka, ale žiadnu sme nenašli. Možno bola skrytá pod snehom. Budeme sa držať vľavo (Po ľavej ruke sú nejaké budovy, možno vodáreň? Nevieme.) a o chvíľu zbadáme na kraji lesa veľkú modrú značku. Ďalej je už značenie dobré. V borovicovom lesíku začneme stúpať po širokom kamenistom chodníku a o chvíľu vyjdeme na zarastajúce pasienky. Stočíme sa vpravo. Stúpanie sa na chvíľu zmierni, prejdeme pomedzi borievky, a potom znovu vojdeme do lesa. Tu prichádza strmé stúpanie, ktoré skončí až pri odbočke k jaskyni. V jednom momente počas stúpania prídeme k miestu, kde sa cesta rozdvojuje, ale značku nevidno. Treba ísť vľavo, značka sa ukáže až keď odbočíte.
Odbočka k jaskyniam sa nedá prehliadnuť. Od odbočky budeme prevažne klesať. Čaká nás posledných asi 500 metrov k jaskyniam.
Jaskyňa Kaplnka je prístupná aj pre maličké deti. Je svetlá, priestranná a bezpečná. Podľa údajov, ktoré sme našli má asi 15 metrov. Vstup do nej je bezproblémový.
Netopieria jaskyňa je dlhá asi 50 metrov. Je pred ňou tabuľa so všetkými potrebnými aj zaujímavými informáciami. V jaskyni je tma, odporúčame zobrať si svietidlo. Vnútri sa prechádza cez väčšie aj menšie skaly a kamene.
Trasa zo Sásovej k jaskyniam má asi 2,8 kilometra. Prevýšenie: 280m. Dospelý človek to prejde za 1 hodinu.
Pre deti:
Jediná náročnejšia časť je strmé stúpanie cez les k odbočke k jaskyniam. V snehu sa išlo naozaj pomaly a ťažko. Tak isto klesanie tesne pri jaskyniach je veľmi prudké.
Jaskyňa Kaplnka je, ako som už písala, bez obmedzení schodná aj pre maličké deti (stačí vedieť chodiť 🙂 ). V čase odmäku treba dať pozor snáď len na padajúce cencúle.
Netopieria jaskyňa je taktiež schodná pre deti, ale vyžaduje sa disciplína, trocha obratnosti a veľa odvahy. Najmä pri tých menších.
Poplatky, vstupné, otváracie hodiny:
Žiadne.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Komentáre:

  1. Roland Šoltés

    Ste úžasňáci!

    Asi nepoznám dosť ľudí, lebo neviem o nikom , kto by sa takto a toľko venoval detvákom / rodinke z môjho okolia…. 🙂
    Zasa ste nám dali pekný tip – o tých jaskyniach sme ani nevedeli, a to bývame v BB 11 rokov.
    24.12. sme sa doo boli so synmi prejsť na Malachovských chodníkoch- tak ako vy v lete :).
    Neprešli sme ani jeden z nich- náš triapolročiak si určil trasu sám a išlo sa. No dvojhodinovka na čerstvom vzduchu nás inšpirovala na rodinnú štedrovečernú tradíciu v prírode… Zasa ste len boli príkladom a myslíme, nielen pre nás – ďakujeme!
    Ešte pekné sviatky a pokojný a radostný celý ďalší rok, pútnici 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *