Čertova skala

19. august 2012

 

 

Žil raz v lese jeden malý hravý čert. Rád sa hral so zvieratkami aj s vtákmi. Ako čas plynul, prišla jeseň a po nej zima. Vtáci odleteli do teplých krajín a zvieratká sa schovali do svojich brlôžkov – do tepla. Čert ostal sám. Chodil po zasneženom lese a hľadal niekoho, alebo niečo, s čím by sa mohol hrať. Keď už bol veľmi unavený a ani nedúfal, že nejakú zábavku niekedy nájde, vyšiel z lesa a uvidel veľkú kopu kamenia. Preveľmi sa potešil! Bežal ku kameňom a začal si z nich stavať veže, mostíky, domčeky… Celé mesto z nich postavil. Staval a staval až kým neprišla jar. Vtáci sa vrátili späť a zvieratká vyliezli von z brloha. Odrazu mal čert okolo seba toľko kamarátov, že na stavanie razom zabudol. Odvtedy už prešlo veľa, veľa času. Domčeky aj mostíky, ktoré čert postavil už dávno popadali. Ostal len jeden kamenný hríb,  ktorý vtedy malý čert postavil len tak – všetkým pre radosť.

(rozprávka vznikla uprostred lesa ako reakcia na Zojinu otázku:

Prečo je Čertova skala čertova?)

 

 

Vychádzka na Čertovu skalu pri Budči nám ukázala, ako veľmi je náš pohľad odlišný od pohľadu našich detí. Aby som to vysvetlila: Na mape písali, že je to 50 minút  tam a 50 minút späť. Vynásobila som si to dvomi, pridala pár minút navyše a dostala som pohodový poldňový výlet. Z pred asi 20 rokov som si matne spomínala, že pôjdeme stále lesom a nie veľmi do kopca.  Výborne, môžeme ísť!

 

Korene

 

Aby som to skrátila – cesta tam nám trvala neuveriteľné tri hodiny a veruže mi stačilo už veľmi málo, aby som sa otočila a šla späť. Je pravda, že zo začiatku sme sa dosť vliekli a potom zas deti nevládali: ku koncu sa už ide celkom slušne do kopca. Nakoniec sme tam však došli, chvíľu sme posedeli a pobrali sme sa nazad. Deti sme väčšinu cesty nazad odniesli a keď sme sa vrátili späť k autu, mala som toho plné zuby.
 

Čertova skala

 

Posadili sme deti do autosedačiek a až vtedy sme si napriek nášmu znechuteniu všimli, aké sú šťastné a nadšené. A prečo by vlastne nemali byť, že? Mali za sebou niekoľko hodín v lese. Cestičky, spadnuté stromy, skaly, ďatle, kvety, vietor, lienky, motýle a samozrejme Čertova skala. Bolo im úplne jedno, že sme sa nezmestili do pomyselného časového “limitu“.  Bolo im viac-menej jedno, že v ten deň ešte nič poriadneho nejedli. Bolo im jedno, že už mali dávno spať. Nezaťažené zbytočnosťami sa tešili z toho, čo prežili. A tak to má byť, nie?

 

 

Ako sa tam dostať:
Z diaľnice medzi Žiarom nad Hronom a Zvolenom odbočíme na Budču. V Budči pri kostole začína zelená značka, ktorá vedie asi 2 km po ceste smerom na Žiar až k smerovníku Budča, Sietno. Tam sa dá zaparkovať auto.
Prístupnosť / náročnosť / terén:
Celý čas sa ide po lesnom chodníku, ktorý je najmä na začiatku veľmi šikmý. Čiže nie strmý, ale šikmý – treba sa nakloniť do svahu a pevne stúpať, aby sa človek nezosunul. Dospelý si to možno ani nevšimne, pre malé dieťa to môže byť náročné. Stúpanie je v prvej polovici mierne, takmer žiadne. Ku koncu sa už ide do kopca po serpentínach, občas je ako pomôcka niekoľko schodov.
Od Sietna vedie súbežne zo zelenou značkou náučný chodník Boky.Trasa má dĺžku 3 kilometre (len tam), celkové prevýšenie je 220m. 
Pre deti:
Čertova skala. Les. Kamene.
Poplatky, vstupné, otváracie hodiny:
Žiadne.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *