27. jún 2013
Ľudia majú zvyčajne radi vodopády. Radi sa na ne dívajú, dokonca sú ochotní za nimi aj cestovať. Stoja a dívajú sa na tisíce pospletaných priesvitných prútov rútiacich sa z výšky, na milióny trblietavých kvapiek, na masy hluku v tekutom skupenstve. Padajúca voda má takú moc, že núti ľudí dívať sa, nechať sa priťahovať a hypnotizovať. Patríme k tejto skupine ľudí: aj lejak nás donúti otvoriť okno a hľadieť bezmyšlienkovite proti kvapkám.
Dolina plná vodopádov bola ako koláč od babky. Kúsok za kúskom sme s pôžitkom odlamovali a nechápali sme, ako je možné, že každý ďalší kúsok je lepší, ako ten predtým. Hájske vodopády sú vraj štyri: Veľký, Stredný, Horný a Nad mostom. My sme ich našli dokopy osem. Je pravda, že asi pri dvoch by sa dalo diskutovať o tom, či je to vodopád alebo len väčšie pereje.
Pre deti bol výlet do Hájskej doliny taká malá objavná výprava. Šli lesom popri potoku a hľadali ďalší vodopád. Po chvíli zistili, že stačí len počúvať a vodopád sa im sám prezradí už z diaľky. Každý z vodopádov bol iný. Každý inak vyzeral, inak znel a vytváral inú atmosféru, aj keď boli všetky na tom istom potoku, v tej istej doline. Každý priniesol trochu radosti.
Je veľmi vzrušujúce nechať popri sebe padať vodu z 5-6 metrovej výšky.
Je zábavné pozorovať ako voda berie konáriky a vrhá ich dole na kamene.
Je upokojujúce počúvať hučanie, ktoré sa po nejakom čase premení v našich ušiach na ticho.
Hájske vodopády ostali za nami. Kráčali sme hore dolinou po ceste, okolo pokojného, maličkého potôčika. Voda v tomto potôčiku ešte netušila, ako sa s ňou skaly o pár sto metrov nižšie zahrajú. Deti rýchlo stratili záujem a energiu ísť ďalej. S asfaltovými cestami nie sme kamaráti. Našťastie rástli na malých čistinkách popri ceste jahody a to ich ťahalo vpred. Však čo ak za tamtou zákrutou náhodou budú ďalšie jahody!? Musíme ísť ďalej a preskúmať to!
Deti pojedli všetky jahody ktoré tam boli (okrem tých, ktoré som zjedla ja s Mirkom). Našli sme všetky vodopády, ktoré tam boli (a dokonca aj 4 navyše 🙂 ). Deti sa stihli namočiť, vietor ich stihol osušiť. Zo studeného, sivého rána sa vyliahol príjemný, slnečný deň. Odchádzali sme z doliny s dúhovými kvapkami vody na duši.
| Ako sa tam dostať: |
| Musíme sa dostať do obce Háj. Od Košíc ideme na Moldavu nad Bodvou. Prejdeme Moldavu aj Drienovec a o chvíľu pred sebou uvidíme Turniansky hrad. Budeme odbočovať vpravo, na Háj / Hačavu. Hrad bude po ľavej ruke. O chvíľu vojdeme do Hája. Prejdeme obec a pokračujeme ďalej, na Hačavu. Krátko za Hájom bude malá tabuľka, ktorá nám oznámi, že začínajú Hájske vodopády. My sme nechali auto tam a pokračovali hore dolinou pešo. Ale parkovať sa dá na niekoľkých miestach v doline. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Dolina má asi 4 kilometre (z Hája do Hačavy) a vedie ňou asfaltová cesta. K vodopádom sú vychodené cestičky. Ak ideme hore dolinou, stačí sledovať ľavú stranu cesty a chodníčky určite nájdeme. Nemusíme sa vždy vrátiť späť na cestu, oveľa výhodnejšie je ostať pri potoku a ísť proti prúdu k ďalšiemu vodopádu. Chodníčky popri potoku sú široké, vychodené a neprehliadnuteľné. Asi sem chodí dosť veľa ľudí, aj keď my sme nestretli nikoho. |
| Pre deti: |
| Vodopády, potok, pereje, skaly, … Na jednom mieste je pri vodopádoch altánok, smetné koše, lavičky a asi dve ohniská. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
Zdravím, ako sa dá dostať k druhému vodopádu? Už sme tam boli 2x ale ten druhý sme nenašli ani raz…
No boli sme tam už poriadne dávno a boli sme tam iba raz, takže som si nie veľmi 100 percentne istá. Ale pamätám si, že sme šli systémom: ak sa aspoň trochu dá ísť popri potoku, choď popri potoku. Keď nás to vyhodilo na cestu, sledovali sme, kde je nejaký (hoci aj úzky) chodníček, ktorý by nás vrátil späť k potoku. Niekedy sme sa museli trochu popredierať húštinou, ale vždy tam bol aspoň náznak chodníka. No a išli sme dosť podľa sluchu, tzn. že sme sa naozaj zastavili a počúvali sme, či nebudeme počuť hukot vody :-).
Neviem, či Vám toto pomôže… Prajem šťastlivé hľadanie!