Cezoceánsky prijímací pohovor

24. júl 2019

 

 

Farmy v Kanade nám poslali niekoľkostranový dotazník. Pochopili sme, že ešte zďaleka nemáme vyhraté. Pýtali sa na nás na rodinu, vzdelanie, zamestnanie, detstvo, vzťahy, názory, motiváciu, zdravotný stav, silné a slabé stránky, talent a záujmy, ciele v živote, skúsenosti, absolvované kurzy a získané certifikáty…Na všetko sme poctivo odpovedali. Vyšlo to na 10 husto popísaných strán pre každého z nás. Okrem vyplnenia zvedavého, podrobného dotazníka sme museli uviesť kontakt na aspoň troch ľudí, ktorí by boli schopní a ochotní poskytnúť o nás referencie, prípadne nejaké odporúčacie listy. Ďalšou požiadavkou boli fotky kde vidno ako vyzeráme a keďže sme štyria a fotiek bolo veľa, spracovali sme ich do jednoduchej prezentácie. V podstate to bol taký písomný pracovný pohovor. Napriek tomu, že komunita funguje takmer výhradne na dobrovoľníckej báze, každého záujemcu si poriadne preverujú. Celé nám to trvalo asi týždeň. Po týždni sme všetko víťazoslávne poslali a čakali sme, čo sa bude diať.

 

 

O niekoľko dní prišla správa, v ktorej potvrdili prijatie všetkých dokumentov a informovali nás, že si všetko preštudujú na najbližšom stretnutí, pretože každý na Farme sa musí vyjadriť k tomu, či sa k nim hodíme alebo nie. Nastalo čakanie. Uvedomili sme si, že nič nie je isté. Budeme sa im páčiť? Nebudeme sa im páčiť? Čakanie bolo dlhé. Bol totiž čas adventu, všetci mali iné problémy než zaoberať sa našimi dotazníkmi a tak sa týždeň pridával k týždňu…a nič sa nedialo. Tesne po Vianociach nám konečne prišla správa, v ktorej už skoro na 100% potvrdili, že nás berú. A teda sa im páčime. A prečo iba skoro na 100% ? Chýbala ešte posledná časť preverovacieho procesu – videohovor.

 

Videohovor slúži na to, aby si overili, či naozaj vieme anglicky, či sme naozaj tí, za ktorých sa vydávame; aby videli ako vystupujeme, ako komunikujeme, či sme priateľskí, slušní a podobne. Jednoducho – náhrada za osobné stretnutie. Kto ma pozná vie, že videohovor s cudzími ľuďmi je pre mňa smrť a urobím skutočne takmer čokoľvek, aby som sa mu vyhla. Moje “čokoľvek“ tu bolo značne obmedzené. Keď nás raz potrebujú vidieť a počuť naživo, asi s tým veľa neurobím, že? Navrhli termín po Novom roku. Neostávalo nič iné, než súhlasiť. Ale predsa len som urobila zúfalý pokus a slušne a úprimne som im napísala, že Skype je pre mňa nočná mora a ak k nemu dôjde, tak sa vopred ospravedlňujem za to, že asi nič nepoviem :-). Reakcia neprišla, dni plynuli. Po Troch Kráľoch som začala tajne dúfať, že na videohovor zabudli. Začali sme si vymieňať maily o povoleniach, vízach, škole pre deti a o letenkách… O Skype ani slovo. Vo februári sme kúpili letenky, oznámili sme im čas príletu a oni sa potešili, že už majú pevný dátum, s ktorým sa dá pracovať…a o Skype ani slovo. Videohovor dodnes neprebehol a ja viem, že nezabudli, iba ma vypočuli. Som veľmi vďačná.

 

 

 

Od zimy sme v neustálej (písomnej!) komunikácii s rôznymi ľuďmi z Farmy. Postupne, na diaľku, nás pripravujú na to, čo nás čaká. Jasné, že sa to nedá úplne a dokonale. Ale vidíme ako veľmi sa snažia posunúť nám čo najviac informácií a opísať život na Farme zo slniečkovej aj nie až tak slniečkovej strany, aby bol náš šok čo najmenší a príchod čo najpríjemnejší. Naše právomoci, ale aj povinnosti a zodpovednosti budú podľa všetkého rozsiahle a budeme sa toho musieť naučiť aspoň toľko ako na štátnicu z anglickej morfológie.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Komentáre:

  1. Vaša rodinka je tým najlepším kandidátom pre Farmu tohoto typu.Prajem vám, aby vaša túžba bola naplnená. Veľmi si vážim vaše hodnoty pre život.
    Budem aj naďalej vašou duchovnou podporovateľkou.

  2. Veľmi vás obdivujem!!!

  3. Ja sa tak strasne tesim na Vase zapisky! A drzim palce, nech si to s detmi uzijete a odovzdate zo seba co najviac.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *