5.deň Barborskej cesty (Zvolen – Hronsek)

30. jún 2016

 

Na hrádzi pri Zvolene už zrána pripekalo. Aj keď sme už dva dni nevideli a nepočuli predpoveď počasia, bolo jasné, že začína horúci deň. My sme začínali náš 5. deň úvodnými 5 kilometrami popri Hrone v smere na Sliač. Deti sme po celý čas držali za ruku, pretože premávka na hrádzi bola hustá. Cyklisti a bežci, psíčkari aj korčuliari, ľudia na ceste do práce a z práce, na prechádzke aj na kolieskových lyžiach…a my. Všetci sme sa delili o úzky chodník a ligotavú hladinu zelenkavého Hrona. Benjamín mi rozprával vymyslené príbehy o tom, čo všetko už zažil jeho plyšový Mamutík, ktorý teraz hompáľal chobotom v sieťke jeho ruksaku. Cesta nám pekne ubiehala a čoskoro sme boli v Sliači.

 

BC05-a

 

Tu sme v pekárni a potravinách nakúpili jedlo na celý deň a zložili sme sa v kúpeľnom parku na skorú desiatu. Zojka s Benym poochutnávali vodu zo všetkých troch prameňov a nakoniec si vybrali ten najlepší. Z neho si potom napustili svoje sedemdecové fľaše, aby mali celý deň v zásobe dobrú vodu.

Zo Sliača sme stúpli na lúky, prerušené len občas lesíkmi. Nad spasenými lúkami sa tlačil teplý vzduch. Klasy dozrievali. Na prázdnom salaši strážili dvaja psi priviazaní k búde. Ku kláštoru v Sampore sme prišli predobedom. Aj tu sme mali dostať pečiatku do pasu pútnika. A aj sme dostali. Návšteva kláštora bola jedna z najzaujímavejších pečiatkových zastávok. Iná atmosféra, iní ľudia, iná nálada. K pečiatke sme dostali aj jablko a fľašu vody. Lebo vraj: Teplo je. Vezmite si.

 

BC05-d

 

Lúky, kravy, ovce, kvety, kliešte, salaš, muchy, cesta, ovce, lúky, kúsok lesa. Hronsek! Konečne! Boli 2 hodiny popoludní a za sebou sme mali 17 kilometrov. Z toho viac než polovicu po tvrdých, asfaltových cestách. Mali sme pocit, že sa nám každú chvíľu rozpadnú nohy. Kráčali sme ako drevení pajduláci. V Hronseku sme pohľadali artikulárny kostol a potom sme ochotne vošli do otvorenej bráničky, ktorá delila ulicu od záhrady kaštieľa. V záhrade bol tieň, jemná tráva a predovšetkým detské ihrisko. To deti zaujímalo oveľa viac, než nejaký celodrevený kostol! Takú radosť z obyčajných preliezačiek som už dlho nevidela. Vyvalili sme sa do trávy, zatiaľ čo sa deti hrali na pirátov, opice, zlodejov a rytierov.

Potom sme šli na vlak do Sliača. Prečo do Sliača? Že tam sme boli ráno? Áno, boli. Ale v Hronseku a ani v susednej Vlkanovej sme nenašli žiadne normálne ubytovanie a tak nám neostávalo nič iné, než hľadať v najbližšom Sliači. Deti to celý deň nedokázali pochopiť a aj keď sme im to už ako-tak vysvetlili, po nahliadnutí do mapy to opäť nechápali: prečo ideme späť a prečo sme hneď ráno neostali v Sliači, keď sme sa tam večer aj tak chceli vrátiť? Neviem, či sa nám nakoniec podarilo im to vysvetliť, alebo len prijali, že je to ďalšia z tých vecí, ktoré my robíme a ony nechápu.

 

BC05-m

 

V penzióne, kde sme mali ubytovanie mali práve kar a zdalo sa, že na nás zabudli. Na izbu sme si museli tri hodiny počkať. Ale zato nám dali najesť v bočnej jedálni, pretože vraj v Sliači sa len ťažko dá nájsť nejaká reštaurácia. Aby sme vyplnili zvyšný čas čakania na izbu, šli sme si do mesta nakúpiť jedlo na zajtra. Po návrate sme čakali už len chvíľu. Bolo po 17:00. Konečne sme sa vyzuli z turistických topánok! Konečne sme sa umyli! Deti to všetko niesli oveľa lepšie ako my. Akoby dnes neboli od skorého rána hore. Akoby im nebolo teplo. Akoby nemali nohy v nedýchajúcich topánkach uvarené domäkka.

Zajtra vstávame skoro, ideme na vlak späť do Hronseku a odtiaľ šlapeme do Banskej Bystrice. Oddnes už snáď budeme pokračovať v súlade so základnou logikou pohybu vpred.

 

 

Popis trasy
Trasa je dlhá približne 18 km. Začínali sme o 6:00, došli sme o 14:10. Do času sa rátajú všetky zastávky a prestávky, blúdenia aj fotenia.

Pri Hypernove vo Zvolene sa napojíme na chodník, ktorý vedie proti toku rieky Hron, po hrádzi. Mierne stúpame asi 5 km, kým nedôjdeme k mostu (pri moste z druhej strany je pekárnička s výbornými lekvárovými buchtami). Vyjdeme na most, prejdeme rieku a stúpame cez Sliač do kúpeľného parku. Prejdeme celý park a pokračujeme na lúky. Prejdeme lúkami, okolo salaša a o chvíľu sme pri Sampore. Zastavíme sa v kláštore a prejdeme do Sampora. Odtiaľ pôjdeme pár kilometrov po ceste. Autá chodia dosť rýchlo, treba dávať pozor. Z cesty odbočíme vpravo, vystúpame na lúku, ktorú budeme obchádzať popri lese. Na konci lúky sa stočíme prudko vľavo a vojdeme do lesa. Lesom budeme pomaly klesať do Hronseka.

Značenie
Je veľmi dobré.

Trošku sme poblúdili iba raz a to tesne pred Samporom, na poslednej lúke pred kláštorom. Keď po dlhšej chvíľke vyjdeme z lesa, máme pred sebou napravo poľovnícky posed. Na ňom je Barborská značka aj modrá turistická značka, ktorá v tomto úseku vedie súbežne. Umiestnenie oboch značiek aj vychodený chodníček nasvedčuje tomu, že sa máme odpojiť od širokej lúčnej cesty a máme ísť vpravo, popri kríkoch. Vychodený chodníček sa však po chvíli stratí, ako turisti postupne prichádzajú na to, že sú asi nesprávne a vrátia sa. Treba ísť stále rovno po lúčnej ceste, ktorá sa po necelých 200 m stočí vpravo a pod nami bude Sampor.

Voda
Vo Zvolene.

V Sliači sú tri pramene v kúpeľnom parku a neskôr je ešte jeden (ten je najlepší, chuťovo najvýraznejší).

V Sampore a Hronseku sa dá voda kúpiť, prípadne vypýtať od ochotných ľudí.

 

 

Viac informácii nájdete na stránke Barborskej cesty: www.barborskacesta.com

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *