2. júl 2016
Mĺkvy taxikár, ktorý určite pózoval do časopisu Stereotypný taxikár, nás odviezol z Banskej Bystrice do Španej Doliny. Naše pokusy ísť autobusom sa skončili hneď pri začiatku, keď sme zistili, že prvým možným autobusom by sme sa do Španej dostali až o pol deviatej. Predpoveď počasia sa vyhrážala horúčavami a preto sme chceli vyraziť zavčasu. Pol deviatej už nie je zavčasu.
No a prečo sme sa rozhodli takto “oklamať“ 11 kilometrov Barborskej cesty? Prevažná väčšina tohto úseku vedie cez mesto (Banskú Bystricu) a potom neskôr po hlavnej ceste do Španej Doliny. Pre deti by to bolo extrémne neatraktívne, úmorné a nepohodlné. Najmä ten záverečný výstup po asfaltke plnej neprehľadných zákrut, kde by sme museli ísť niekoľko kilometrov disciplinovane za sebou a byť stále v strehu. Preto sme zvolili takýto alternatívny postup.
V Španej Doline bolo krásne ráno. Kostol už žiaril v žiari slnka, no medzi domami bolo ešte sivé šero. Najprv sme šli pozrieť do voľne prístupnej Dennej štôlne povyše Klopačky. Potom sa deti zahrali na banskom vláčiku a na malom ihrisku na námestí. Vyšli sme hore po schodoch ku kostolu práve keď odbíjalo 7 hodín. K dokonalosti chýbal už len banícky orloj, no ten funguje len niekoľkokrát za deň, prvý krát o deviatej.
Prešli sme pomedzi domčeky, naklonené plôtiky, ovocné stromy a ošúchané schodíky, ponad haldu a potom chvíľu lesom, až dozadu k šachte Ludovika. Kamenné múry zvyškov budov boli stále v tieni oslneného lesa, akoby dnes lúče slnka zabudli zablúdiť až sem. Celý priestor pôsobil trochu abstraktne, nereálne, možno rozprávkovo, alebo skôr strašidelne, trochu ako kulisy k divadelnej hre, trochu ako paródia na banskú technickú pamiatku, pretože na rovnom priestranstve pri šachte trčali zo zeme dva rámy futbalových bránok. Zdá sa, že futbal a voda sa dostanú všade.
Od Šachty Ludovika sme pokračovali lesom, prevažne hore, ale aj traverzom, krútili sme sa mnohými zákrutami po lesných cestách a cez rúbaniská. Zdalo sa, že sme stále na tom istom mieste, aj napriek tomu, že kráčame vpred. Pod sebou sme pritom videli lesy a cesty, po ktorých pôjdeme zajtra. Stále tá istá hora, stále tie isté pohľady, stále tá istá dolina. Tu som si uvedomila ďalší rozmer tejto našej cesty, či púte: Je potrebné ostať trpezlivý, pokojný a pokorný, aj keď sa nám zdá, že naše úsilie nič neprináša, pretože ono sa to niekde, nejakým spôsobom zbiera a raz, aj keď možno až za dlho, budeme odmenení. Možno celkom iným spôsobom, než by sme chceli alebo čakali.
Napokon sme došli do sedla Dolný Šturec. Okolo nás prefrčali cyklisti. Samko si chcel zložiť z ruksaku roľničku, lebo veď však „už je to len kúsok a on už chce mať ticho“. Keď sme ho informovali, že okolie Starých Hôr je známe hojným výskytom macka hnedého, ochotne si roľničku nechal a ešte si so Zojkou cestou dole zplnahrdla zaspievali, aby ich medvedíky náhodou neprepočuli.
V Starých Horách bola práve púť. Autá a autobusy stáli po okraji cesty až do centra obce. Vzduch v doline sa nehýbal. V kostole spievali. Čierno odetý motorkár sa opieral o motorku a pil z fľaše so širokým hrdlom žinčicu. V obchode s lyžiarskymi potrebami mali vo výklade plavky. Bolo pred poludním. Zložili sme ruksaky v ubytovni s modrou strechou a vyslobodili sme nohy z prepotených turistických topánok.
| Popis trasy |
| Trasa je dlhá približne 12 km (+11 km taxíkom). Začínali sme o 6:40, došli sme o 11:30. Do času sa rátajú všetky zastávky a prestávky, blúdenia aj fotenia.
Z Banskej Bystrice do Španej doliny sme využili motorizovanú prepravu, takže podrobnosti tejto časti trasy nepoznám. V Španej od námestia prejdeme popod kostol strmo do kopca a cez dedinu, okolo haldy po pravej ruke, až do lesa. Odtiaľ po rovine k šachte Ludovika a potom ďalej cez les, po lesnej ceste až na sedlo Dolný Šturec. Trasa je nenáročná, strmšie stúpanie sa takmer nevyskytuje. Zo sedla Dolný Šturec pokračujeme dole po lesnej a neskôr asfaltovej ceste do Starých Hôr. |
| Značenie |
| Je dobré.
Značenie je celkom nahusto, len párkrát sme váhali, či sme dobre, pretože sme dlho nevideli žiadnu vežičku. Treba sa však uspokojiť s tým, že vlastne celý čas ideme po výraznej lesnej ceste, nikam neodbočujeme ani nevybočujeme a ak náhodou áno, je všetko výborne označené. |
| Voda |
| V Španej Doline.
V Starých Horách. |
Viac informácii nájdete na stránke Barborskej cesty: www.barborskacesta.com
Autor: tikaka
