7.deň Barborskej cesty (Banská Bystrica – Staré Hory)

2. júl 2016

 

Mĺkvy taxikár, ktorý určite pózoval do časopisu Stereotypný taxikár, nás odviezol z Banskej Bystrice do Španej Doliny. Naše pokusy ísť autobusom sa skončili hneď pri začiatku, keď sme zistili, že prvým možným autobusom by sme sa do Španej dostali až o pol deviatej. Predpoveď počasia sa vyhrážala horúčavami a preto sme chceli vyraziť zavčasu. Pol deviatej už nie je zavčasu.

No a prečo sme sa rozhodli takto “oklamať“ 11 kilometrov Barborskej cesty? Prevažná väčšina tohto úseku vedie cez mesto (Banskú Bystricu) a potom neskôr po hlavnej ceste do Španej Doliny. Pre deti by to bolo extrémne neatraktívne, úmorné a nepohodlné. Najmä ten záverečný výstup po asfaltke plnej neprehľadných zákrut, kde by sme museli ísť niekoľko kilometrov disciplinovane za sebou a byť stále v strehu. Preto sme zvolili takýto alternatívny postup.

 

BC07-a

 

V Španej Doline bolo krásne ráno. Kostol už žiaril v žiari slnka, no medzi domami bolo ešte sivé šero. Najprv sme šli pozrieť do voľne prístupnej Dennej štôlne povyše Klopačky. Potom sa deti zahrali na banskom vláčiku a na malom ihrisku na námestí. Vyšli sme hore po schodoch ku kostolu práve keď odbíjalo 7 hodín. K dokonalosti chýbal už len banícky orloj, no ten funguje len niekoľkokrát za deň, prvý krát o deviatej.

Prešli sme pomedzi domčeky, naklonené plôtiky, ovocné stromy a ošúchané schodíky, ponad haldu a potom chvíľu lesom, až dozadu k šachte Ludovika. Kamenné múry zvyškov budov boli stále v tieni oslneného lesa, akoby dnes lúče slnka zabudli zablúdiť až sem. Celý priestor pôsobil trochu abstraktne, nereálne, možno rozprávkovo, alebo skôr strašidelne, trochu ako kulisy k divadelnej hre, trochu ako paródia na banskú technickú pamiatku, pretože na rovnom priestranstve pri šachte trčali zo zeme dva rámy futbalových bránok. Zdá sa, že futbal a voda sa dostanú všade.

Od Šachty Ludovika sme pokračovali lesom, prevažne hore, ale aj traverzom, krútili sme sa mnohými zákrutami po lesných cestách a cez rúbaniská. Zdalo sa, že sme stále na tom istom mieste, aj napriek tomu, že kráčame vpred. Pod sebou sme pritom videli lesy a cesty, po ktorých pôjdeme zajtra. Stále tá istá hora, stále tie isté pohľady, stále tá istá dolina. Tu som si uvedomila ďalší rozmer tejto našej cesty, či púte: Je potrebné ostať trpezlivý, pokojný a pokorný, aj keď sa nám zdá, že naše úsilie nič neprináša, pretože ono sa to niekde, nejakým spôsobom zbiera a raz, aj keď možno až za dlho, budeme odmenení. Možno celkom iným spôsobom, než by sme chceli alebo čakali.

 

BC07-m

 

 

Napokon sme došli do sedla Dolný Šturec. Okolo nás prefrčali cyklisti. Samko si chcel zložiť z ruksaku roľničku, lebo veď však „už je to len kúsok a on už chce mať ticho“. Keď sme ho informovali, že okolie Starých Hôr je známe hojným výskytom macka hnedého, ochotne si roľničku nechal a ešte si so Zojkou cestou dole zplnahrdla zaspievali, aby ich medvedíky náhodou neprepočuli.

V Starých Horách bola práve púť. Autá a autobusy stáli po okraji cesty až do centra obce. Vzduch v doline sa nehýbal. V kostole spievali. Čierno odetý motorkár sa opieral o motorku a pil z fľaše so širokým hrdlom žinčicu. V obchode s lyžiarskymi potrebami mali vo výklade plavky. Bolo pred poludním. Zložili sme ruksaky v ubytovni s modrou strechou a vyslobodili sme nohy z prepotených turistických topánok.

 

 

Popis trasy
Trasa je dlhá približne 12 km (+11 km taxíkom).  Začínali sme o 6:40, došli sme o 11:30. Do času sa rátajú všetky zastávky a prestávky, blúdenia aj fotenia.

Z Banskej Bystrice do Španej doliny sme využili motorizovanú prepravu, takže podrobnosti tejto časti trasy nepoznám. V Španej od námestia prejdeme popod kostol strmo do kopca a cez dedinu, okolo haldy po pravej ruke, až do lesa. Odtiaľ po rovine k šachte Ludovika a potom ďalej cez les, po lesnej ceste až na sedlo Dolný Šturec. Trasa je nenáročná, strmšie stúpanie sa takmer nevyskytuje. Zo sedla Dolný Šturec pokračujeme dole po lesnej a neskôr asfaltovej ceste do Starých Hôr.

Značenie
Je dobré.

Značenie je celkom nahusto, len párkrát sme váhali, či sme dobre, pretože sme dlho nevideli žiadnu vežičku. Treba sa však uspokojiť s tým, že vlastne celý čas ideme po výraznej lesnej ceste, nikam neodbočujeme ani nevybočujeme a ak náhodou áno, je všetko výborne označené.

Voda
V Španej Doline.

V Starých Horách.

 

 

Viac informácii nájdete na stránke Barborskej cesty: www.barborskacesta.com

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *