11.deň Barborskej cesty (Kremnica – Žiar nad Hronom)

7. júl 2016

 

Za sebou máme oddychový deň. Keď sa tak na to pozrieme, veľmi sme neoddychovali. Ráno sme vstali skoro a vyrazili sme do ulíc Kremnice. Obišli sme hradby, obzreli námestia aj kostol a stihli sme prvý vstup do Andrej štôlne. Potom sme zašli do Stefanshofu po odznaky a certifikát o ukončení Barborskej cesty. Putovanie sme síce nemali úplne dokončené, ale mali sme zaplnené všetky pečiatkové políčka v pase a do konca nám ostával už len jeden deň. Zo Stefanshofu sme sa ponáhľali na exkurziu do starej a novej mincovne. Odtiaľ sme šli na neskorý obed zakončený palacinkami. Oddychový deň bol za nami, mohli sme ísť spať.

 

OD4

 

Dnes bol úplne posledný deň. Po pravde, nedokázala som sa veľmi sústrediť. Myšlienkami som stále odbiehala k tomu, čo ležalo za nami a snažila som sa nepustiť zatiaľ do hlavy fakt, že táto krásna cesta končí a v najbližších dňoch sa budeme musieť vrátiť ku klasickej každodennosti. A to som ešte pred týždňom pochybovala, že to vôbec prejdeme. Netušila som, že nám bude málo!

Kremnica sa rýchlo stratila za stromami. Cestou k Bartošovej Lehôtke sme stretli vysokú mokrú trávu a v nej bojovne naladeného psíka, kone v ohrade, prameň vody, nečakané a dlhé stúpanie lesom, očakávanú ale aj tak smutnú uzáveru chodníka kvôli ťažbe betonitu, drevorubačov a jahody v mäkkom machu.

Uzávera chodníka spôsobila, že Barborská cesta musela byť presmerovaná do Bartošovej Lehôtky (pôvodne viedla okolo jazera Slobodné), odkiaľ sme sa previezli pár kilometrov autobusom do Starej Kremničky. Tu sme sa znova napojili na Barborskú cestu a pokračovali sme ďalej. Už to nebolo ďaleko, už sme boli skoro doma. Nad Starou Kremničkou sme sa rozlúčili s čiernymi vežičkami, ktoré viedli doľava na Skalku nad Kremničkou a potom dole do Šášova. My sme sa stočili vpravo, smerom na Šibeničný vrch.

 

BC11-j

 

Uvedomili sme si, že máme ešte trochu zeleniny a nejaké pečivo, a že by snáď bolo aj dobré najesť sa. Okrem toho, deti už boli hladné a chceli sa zastaviť, najlepšie už pred pol hodinou. Sadli sme si z kraja lesa. Výhľad na náš “Šibák“ nám zakrývali stromy. Zjedli sme posledné jedlo, napili sme sa a slávnostne sme vyliali všetku zvyšnú vodu z fliaš.

Čakali nás posledné dva kilometre po hrebeni, s výhľadom na Šášovský hrad, kde sme pred necelými dvomi týždňami začali. Potom dole po ceste a cez mesto, až k nám domov. Celé mi to prišlo absolútne čudné a neuveriteľné. Ako veľmi divná, veľmi realistická halucinácia. Zdalo sa mi úžasné, že Zojka so Samkom práve bez akýchkoľvek problémov, ľahko a veselo dokráčali toľko kilometrov ako keby len prichádzali z parku. Zdalo sa mi zvláštne, že tu ideme po uliciach nášho Žiaru s veľkými ruksakmi a keby nás niekto stretol a spýtal sa odkiaľ ideme, povedali by sme mu, že vlastne zo Žiaru :-) . A aj keď som sa veľmi snažila, nevedela som určiť, či sú moje momentálne pocity pozitívne alebo negatívne, pretože som si nebola istá, či môžem vôbec niečomu okolo seba, či v sebe veriť, nieto ešte, aby som to analyzovala.

Už päť dní snívame o normálnom, doma uvarenom jedle. Ale dnes si ešte objednáme donášku, pretože doma máme len mrazený karfiol, cibuľu, syrokrém a olivový olej. Snáď zajtra…

 

 

Popis trasy
Trasa je dlhá približne 13 km (+ presun autobusom z Bartošovej Lehôtky do Starej Kremničky). Začínali sme o 6:20, došli sme o 11:15. Do času sa rátajú všetky zastávky a prestávky, blúdenia aj fotenia.

Z Kremnice pôjdeme okolo termálneho kúpaliska a niekoľkých hotelov a penziónov na okraji mesta, až sa dostaneme na lúku. V čase nášho prechodu bola nepokosená, s mnohými vychodenými chodníčkami. Treba sa držať jej horného okraja, až kým neuvidíme značku, ktorá nás vyvedie z lúky medzi domčeky, na nespevnenú cestu. Ďalej pokračujeme po lúčnej a neskôr asfaltovej ceste do Hornej Vsi. Tu sa musíme dostať na ulicu, ktorá vedie popri hlavnej ceste spájajúcej Kremnicu a Žiar nad Hronom. Na konci dediny sa stočíme vpravo a začneme stúpať lesom. Stúpanie sa časom zmierni a po chvíli prídeme k závore, ktorá zakazuje vstup na súkromný pozemok. Hneď pri závore je smerovník a ten nás spoľahlivo navedie na cestu do Bartošovej Lehôtky.

Po vystúpení z busu na prvej zastávke v Starej Kremničke sledujeme vežičky a tie nás zavedú nad dedinu, na okraj lúky. Po lúke pokračujeme na Skalku nad Starou Kremničkou. Ďalej cesta pokračuje strmo dole k diaľničnému uzlu a po ceste do Šášovského Podhradia.

Značenie
Je veľmi dobré.

Jediný problém sme mali hneď na začiatku, na zarastenej lúke za Kremnicou, ale keď sa snažíme držať horného okraja, prípadne k nemu v sporných prípadoch smerovať, dostaneme sa kam chceme.

Voda
V Kremnici, Hornej Vsi, Bartošovej Lehôtke a v Starej Kremničke.

Prameň Holba povyše Hornej Vsi.

V Starej Kremničke je prameň priamo v obci.

 

 

Viac informácii nájdete na stránke Barborskej cesty: www.barborskacesta.com

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Komentáre:

  1. Ste naozaj borci. A to nielen deťúrence, ale predovšetkým Vy ako rodičia, ktorí ste niesli ruksaky, ktoré boli skoro tak veľké ako tie deti a možno skoro aj tak ťažké. K tomu zodpovednosť, obavy či to deti zvládnu, rozmary počasia. Myslím, že nie jeden rodič by chcel aby aj jeho deti tak vládali a možno aj nie jedno dieťa by chcelo takých super rodičov. Pre mnohých ste určite inšpiráciou.
    Iba škoda, že teplé jedlo Vás nečakalo a koláčik. Z toho som bola dosť :-(

    • Ďakujeme… Teda, aj keď ja si myslím, že väčšina detí by takýchto rodičov hnala (keby tušili, že sa to celé dá aj úplne inak a oveľa pohodlnejšie 😉 )
      A z toho, že nás nečakalo teplé jedlo smutná nebuď! Mne sa to náhodou zdalo veľmi vtipné, hlavne pre tú nádhernú iróniu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *