Burina

6. jún 2017

Dnes ráno sme dve hodiny vytrhávali burinu z ihriska. Ihrisko je pieskové, určené na plážový volejbal, zarastené prasličkami, pastierskymi kapsičkami, malými dubmi, pýrom, púpavou a kadejakými ďalšími rastlinami. Práca to bola meditatívna a pokojná, čo je krycí názov pre prácu piplavú a nudnú. Po dvoch hodinách nebola hotová ani tretina ihriska a prsty sme si už necítili. Ale nie o tom som chcela…

Kým som vytrhávala malililinkaté rastlinky, ktoré sa deťom nechcelo trhať, a hádzala ich na kôpku, musela som asi štyristodvadsaťsedem krát zodvihnúť hlavu, pretože niektoré z detí ku mne smerovalo vetu začínajúcu slovami: A pozri Veronka…!

A pozri Veronka…aký má ten pýr dlhočizný koreň! …púpava má koreň mocný ako chren! …tu vyliezajú mravce! …sú tu aj okrídlení samčekovia! …možno sa tu prekopem až k mravčej kráľovnej! …niektoré rastliny majú korene biele, niektoré žlté a niektoré hnedé, a niektoré dokonca čierne!!! …ako to má tá rastlina dobre vymyslené, keď má korene tenké ako vlásky a všade sa nimi dostane! …tu sú zelené vošky! …tu sú chrobáky! …tu sa pária komáre! …do piesku sa dobre ryje! …z piesku sa rastliny ľahko vyťahujú! …tu vidno ako stromček začal rásť zo žaluďa!

Keď som vytrhávala malililinkaté rastlinky, ktoré sa deťom nechcelo trhať, a hádzala som ich na kôpku, dosť ma to nebavilo, ale povedala som si, že to stojí za to. Popri meditatívnej a pokojnej (piplavej a nudnej) práci som mohla byť svedkom absolútne nadšeného spoznávania tých absolútne najobyčajnejších vecí. Mohla som byť svedkom krásnej detskej radosti z krásnej jednoduchej prírody.

Po zvyšok pracovného dňa sme hrabali, vozili trávu a spaľovali snehom polámané konáre na ohni. Ťahali sme borovicové konáre na kopu, pílili sme a sekali. K večeru deti skákali na trampolíne a Zojka chytala žaby do siete. Samko hádzal šípky do terča, ktorý Mirko medzičasom opravil, a potom sa spolu so sestrou hrali s Amirom. Pekný, pestrý deň to bol. Ale najviac sa mi aj tak páčili tie prvé dve hodinky nudnej práce na volejbalovom ihrisku.