Zákľuky (1012 m.n.m.)

27. marec 2016

 

 

Prechádzka na Zákľuky je ideálna pre ľudí, ktorí sa chcú v pokoji porozprávať a nechcú pri tom sedieť medzi štyrmi stenami. Keď človek vyrazí od vojenského cintorína na Tlstom javore a plánuje sa vrátiť tou istou cestou späť, má pred sebou necelých 5 hodín nenáročnej chôdze s nenápadným stúpaním a klesaním, ktoré sa priateľsky rozložilo po celej trase. Možno aj preto je trasa vyhľadávaná najmä bežkármi a začínajúcimi terénnymi cyklistami. Cieľ výletu je o 8 metrov nižšie, než miesto odkiaľ sme vychádzali. A to napriek tomu, že Zákľuky sú kopec!

Na široký chodník sa poľahky zmestia dvaja a možno aj traja ľudia. Ide sa hlavne po pasienkových lúkach, ale občas aj cez mladinu a chvíľu cez les. Po ceste minieme dva salaše: Prvý je na Obrubovanci. Cez leto vraj slúži pastierom a zvyšok roka turistom. Druhý, polozrútený, je poniže Zákľuk. V záverečnej časti, z hrebeňa ktorý vedie na Zákľuky, sa ponúkajú krásne výhľady na Nízke Tatry a kopce v okolí.

 

 

Po pravde ani neviem, ako sme to prešli. Deti pobehovali a bláznili sa po lúkach. Potom sme šli chvíľu spolu a Samko mi vysvetlil čo všetko si chce doma vyrobiť z papiera a konárikov, plastelíny a vaty. Kým sme prešli najdlhší les, urobil si plán práce na najbližší rok. Zojka mi rozpovedala čo všetko si uvarí, keď bude veľká a bude vedieť variť. Občas sme fotili. Často sme stáli a jedli. Obdivovali sme krokusy a zasnežené Nízke Tatry. Ľutovali sme, že je tak sivo a tmavo. Stretli sme jednu päťčlennú skupinu turistov. Porozprávali sme deťom o veľkonočných zvykoch na Slovensku. Videli sme 3 štvornohé zvieratká: srnku, kunu a líšku. No a potom ešte lietajúce zvieratká: kane a krkavce. Deti si prejdením viac než 17 kilometrov vytvorili osobný vzdialenostný rekord.

 

Do auta sme sa dali príjemne unavení a čistého vzduchu nadýchaní. Sľúbili sme si, že sa sem prídeme pozrieť opäť na jeseň, keď bude lepšia viditeľnosť a farebné stromy, možno viac kvetov a zelenšia tráva.

 

 

 

Ako sa tam dostať:
Musíme sa dostať na Tlstý javor. Zo severu sa sem dostaneme, keď v Brezne odbočíme na Čierny Balog a okolo Lesníckeho Skanzenu vo Vydrovskej doline budeme pokračovať na Lom nad Rimavicou. Z juhu sa sem dostaneme cez Hriňovú, okolo vodnej nádrže Hriňová, popri Lome nad Rimavicou a Sihle. Tlstý javor je na výraznej pravotočivej (ak prichádzame od Hriňovej) zákrute. Je tu miesto na parkovanie, lavičky, informačné tabule a vojenský cintorín.

Je tu tiež zastávka autobusu.

Prístupnosť/náročnosť/terén:
Trasa má dĺžku 17,5 kilometra, prevýšenie je asi 460 m. Dospelému človeku trvá prejdenie trasy asi 4 hodiny a 30 minút.

Z Tlstého javora sledujeme červenú značku. Prechádzame cez lúky a lesíky. Orientačne nenáročné – stále sa držíme širokej lesnej/lúčnej cesty.

Pre deti:
Toto je jeden z tých výletov, ktorý je úplne nevhodný pre deti, ktorým nestačí len to, že sú v prírode a nad hlavou im občas preletí vták, že môžu raz za čas preliezť spadnutý strom a možno uvidia zajaca. Nie je tu nič špeciálne a pre deti motivačné. Ale je to pekné, nenáročné a bezpečné.
Poplatky, vstupné, otváracie hodiny:
Žiadne.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *