27. marec 2016
Prechádzka na Zákľuky je ideálna pre ľudí, ktorí sa chcú v pokoji porozprávať a nechcú pri tom sedieť medzi štyrmi stenami. Keď človek vyrazí od vojenského cintorína na Tlstom javore a plánuje sa vrátiť tou istou cestou späť, má pred sebou necelých 5 hodín nenáročnej chôdze s nenápadným stúpaním a klesaním, ktoré sa priateľsky rozložilo po celej trase. Možno aj preto je trasa vyhľadávaná najmä bežkármi a začínajúcimi terénnymi cyklistami. Cieľ výletu je o 8 metrov nižšie, než miesto odkiaľ sme vychádzali. A to napriek tomu, že Zákľuky sú kopec!
Na široký chodník sa poľahky zmestia dvaja a možno aj traja ľudia. Ide sa hlavne po pasienkových lúkach, ale občas aj cez mladinu a chvíľu cez les. Po ceste minieme dva salaše: Prvý je na Obrubovanci. Cez leto vraj slúži pastierom a zvyšok roka turistom. Druhý, polozrútený, je poniže Zákľuk. V záverečnej časti, z hrebeňa ktorý vedie na Zákľuky, sa ponúkajú krásne výhľady na Nízke Tatry a kopce v okolí.
Po pravde ani neviem, ako sme to prešli. Deti pobehovali a bláznili sa po lúkach. Potom sme šli chvíľu spolu a Samko mi vysvetlil čo všetko si chce doma vyrobiť z papiera a konárikov, plastelíny a vaty. Kým sme prešli najdlhší les, urobil si plán práce na najbližší rok. Zojka mi rozpovedala čo všetko si uvarí, keď bude veľká a bude vedieť variť. Občas sme fotili. Často sme stáli a jedli. Obdivovali sme krokusy a zasnežené Nízke Tatry. Ľutovali sme, že je tak sivo a tmavo. Stretli sme jednu päťčlennú skupinu turistov. Porozprávali sme deťom o veľkonočných zvykoch na Slovensku. Videli sme 3 štvornohé zvieratká: srnku, kunu a líšku. No a potom ešte lietajúce zvieratká: kane a krkavce. Deti si prejdením viac než 17 kilometrov vytvorili osobný vzdialenostný rekord.
Do auta sme sa dali príjemne unavení a čistého vzduchu nadýchaní. Sľúbili sme si, že sa sem prídeme pozrieť opäť na jeseň, keď bude lepšia viditeľnosť a farebné stromy, možno viac kvetov a zelenšia tráva.
Ako sa tam dostať: |
Musíme sa dostať na Tlstý javor. Zo severu sa sem dostaneme, keď v Brezne odbočíme na Čierny Balog a okolo Lesníckeho Skanzenu vo Vydrovskej doline budeme pokračovať na Lom nad Rimavicou. Z juhu sa sem dostaneme cez Hriňovú, okolo vodnej nádrže Hriňová, popri Lome nad Rimavicou a Sihle. Tlstý javor je na výraznej pravotočivej (ak prichádzame od Hriňovej) zákrute. Je tu miesto na parkovanie, lavičky, informačné tabule a vojenský cintorín.
Je tu tiež zastávka autobusu. |
Prístupnosť/náročnosť/terén: |
Trasa má dĺžku 17,5 kilometra, prevýšenie je asi 460 m. Dospelému človeku trvá prejdenie trasy asi 4 hodiny a 30 minút.
Z Tlstého javora sledujeme červenú značku. Prechádzame cez lúky a lesíky. Orientačne nenáročné – stále sa držíme širokej lesnej/lúčnej cesty. |
Pre deti: |
Toto je jeden z tých výletov, ktorý je úplne nevhodný pre deti, ktorým nestačí len to, že sú v prírode a nad hlavou im občas preletí vták, že môžu raz za čas preliezť spadnutý strom a možno uvidia zajaca. Nie je tu nič špeciálne a pre deti motivačné. Ale je to pekné, nenáročné a bezpečné. |
Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
Žiadne. |
Autor: tikaka