Ako sme sa na Barborskú cestu chystali

25. jún 2016

 

 

Do Barborskej cesty sme sa zaľúbili ešte keď bola v štádiu príprav. Sledovali sme ako sa postupne formovala a rástla, ako sa menila od myšlienky k realite, ako pribúdali a zdokonaľovali sa informačné materiály, dopĺňala sa web stránka a ako sa nakoniec Barborská cesta slávnostne otvorila a privítala prvých pútnikov. Vedeli sme, že až sa vrátime z Islandu, pôjdeme ju skúsiť prejsť. Nemohli sme sa dočkať! Potom sa však zhodou rôznych okolností a vplyvom rôznych udalostí muselo naše putovanie odsunúť a jeho čas prišiel až tento rok.

Pravdepodobne je to takto dobre. Deti sú väčšie, odolnejšie a vytrvalejšie. Sme oddýchnutí, aklimatizovaní a môžeme sa plne sústrediť na to, čo nás čaká. Určite viac, než by sme boli bývali schopní pred rokom. Tak isto si myslím, že po náročnom školskom roku nám veľmi dobre padne byť v prírode, spolu a každý sám so sebou.

Putovanie s deťmi je možno trochu iné, než by bolo bez nich. Aj keď – nie až tak veľmi. Treba sa len lepšie pripraviť: Zobrať viac oblečenia, než by človek bral sebe. Starostlivejšie odhadnúť ich fyzické sily. Zamerať sa na motivujúce, zaujímavé miesta na trase. Zaradiť typicky detské atrakcie, o ktoré by bežný dospelý počas viacdenného pochodu nezavadil. Zahrnúť do plánu čas na regeneráciu.

Nemalou pomocou bol fakt, že väčšinu miest cez ktoré vedie Barborská cesta poznáme. Keď to skombinujeme s internetom, informačným portálom Barborskej cesty a s dobrou turistickou mapou, dostaneme bohatý zdroj informácii, ktorý nám postačí k vytvoreniu základnej predstavy o tom, čo nás čaká a môže čakať.

 

 

Zatiaľ čo informačno-logistická úroveň plánovania sa dá zvládnuť celkom ľahko, baliaco-praktická úroveň môže predstavovať problém. Už hneď z úvodu sme zavrhli prespávanie v stane. Bolo by to možno dobrodružné, ale reálne by sme všetko neodniesli. Aj napriek tomu sme si niesli spacáky, kvôli prespávaniu v ubytovniach bez perín. Okrem toho sme museli ja a Mirko napchať do ruksakov všetky veci pre všetkých štyroch členov našej skupiny. Deti si niesli len bundy, mikiny, čiapky, vodu, sladkosti, protimedvedie rolničky a pas pútnika.

Zvažovali sme každé tričko a každú fľaštičku. To je jasné. Bolo treba pamätať aj na to, že musíme nechať miesto aj na jedlo, ktoré sa vždy ráno nakúpi na celý deň, aj na poistnú 1,5 litrovú fľašu vody pre prípad veľkého smädu. Nakoniec sme to dokázali a ruksaky sa ani nezdajú priveľké (keď sa na ne pozrieme z diaľky 🙂 ).

Všetci sa tešíme. Po viac než roku a pol odkedy sme sa o Barborskej ceste prvý krát dozvedeli, sa vydávame na cestu. Deti síce vôbec nevedia, čo ich čaká, ale tešia sa tiež. Im stačí vedieť, že každý deň budú spať niekde inde, budú jesť v reštauráciách a že po ceste kadečo uvidia, že budú zbierať pečiatky a dostanú za to odznak, že sa budú možno aj kúpať a pôjdu do štôlne.

Prajeme si veľa síl a dobré počasie!

 

 

Viac informácii nájdete na stránke Barborskej cesty: www.barborskacesta.com

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *