22.jún 2012
V Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline sme boli prvý krát pred dvomi rokmi (v r.2010). Benjamín mal vtedy len 7 mesiacov, Zoja skoro rok a pol. Pamätám si, že sme tam prišli veľmi skoro – slnko vychádzalo, parkovisko bolo prázdne, nikde nikoho. Prečítali sme si, že Skanzen je oficiálne otvorený až od 9tej a tak sme sa poslušne postavili k závore a čakali sme. Stáli sme tam len pár minút, keď z neďalekého bufetu vyšiel chlapík s metlou v ruke. Chvíľu zametal okolo stolov a pokukoval po nás. Potom oprel metlu a zamieril k nám, že: „Na koho čakáte?“. Vysvetlili sme mu, že čakáme až otvoria, aby sme mohli zaplatiť a ísť. Usmial sa a mávol rukou. Vraj môžeme ísť hneď, však zaplatiť môžeme aj potom. Tak sme šli a boli sme takí nadšení, že sme do Vydrovskej doliny aj napriek pôvodnému plánu zavítali aj na ďalší deň.
Ani tento rok Lesnícky skanzen nesklamal.
Je to miesto ktoré od prvej chvíle udržiava vašu pozornosť. Nádherný les, drevené sochy ktoré akoby tam stáli odvždy, lávky, mostíky, upravené potôčiky, samorasty, “lietajúce“ kamene, lesné stroje, ale aj kone, diviaky, horáreň, detský náučný chodník, parný rušeň, vrtuľník, obrovské mravenisko, symbolický cintorín, drevená mini dedinka či replika kostolíka… a k tomu všetkému vyše 70 informačných tabúľ napísaných tak, aby sme im všetci porozumeli a odišli zo skanzenu o trošku múdrejší.
Ráno
Je to miesto, kde sme nemuseli naše deti motivovať, aby išli ďalej. Oni sami chceli ísť a ísť, aby zistili, videli čo je za ďalšou zákrutou. Benjamína ťahali viac lesné traktory, vlak a vrtuľník; Zoju skôr nadchli sochy, včelí úľ pri horárni a drobné zvieratká čo nachádzala popri chodníku. Obaja sa tešili z potoka s kameňmi žltými, hnedými, trblietavými, sľudovými a červenými od železitej vody čo vyvierala neďaleko. Obaja sa tešili, že môžu ísť sami, nikto ich nenúti držať sa za ruku a môžu prejsť všetkými lavičkami, mostíkmi a chodníčkami bez pomoci – ako veľkí turisti 🙂 .
Lietajúce kamene
Je to miesto, kde si človek oddýchne. Možno sme mali len šťastie, ale aj teraz, aj pred dvomi rokmi sme počas návštevy stretali minimum ľudí. Mohli sme sa v pokoji prechádzať, obzerať a dýchať vôňu. Navyše, ako som už spomínala, sme nemuseli neustále poháňať deti aby sa už pohli ďalej – Skanzen zabezpečil samopohon. Nemám v obľube vracať sa neustále na miesta, kde som už raz bola, ale sem sa určite prídeme pozrieť aj tretí krát..a možno aj štvrtý.
| Ako sa tam dostať: |
| V Brezne na námestí odbočíme smerom na Čierny Balog. Vojdeme do obce Čierny Balog. Ideme stále po hlavnej. Po chvíli sa nám na ľavo ukážu koľajnice Čiernohronskej Železnice, ktoré nesmieme stratiť – dovedú nás až na miesto. Opustíme obec smerom na Vydrovo. Koľajnice prechádzajú popod nadjazd, my však tesne pred nadjazdom odbočíme prudko doprava. Ďalej už niet kam zablúdiť. Pred nami je konečná Železnice, bufet a veľké parkovisko. |
| Prístupnosť/ náročnosť/terén: |
| Lesnícky skanzen ponúka veľa možností. Návštevník si môže zvoliť prejsť celú vyhliadkovú trasu, alebo ju skombinovať s asfaltkou, môže vynechať symbolický cintorín, alebo prejsť iba po asfaltke hore a dole dolinou. Mimo asfaltovej cesty (ktorá je vo výbornom stave a je zvládnuteľná aj pre neterénne kočíky) je terén nenáročný až mierne náročný. Chodníky sú široké, dobre vychodené. Občas lesný chodník vystriedajú široké drevené lávky so zábradlím a je tam tuším aj zopár schodov. Nie sú tam žiadne extrémne strmé výstupy ani zostupy, žiadne skaly, žiadne zrázy. Určite je nevyhnutné zvýšiť opatrnosť v daždi či po daždi, pretože korene a drevené schody sa šmýkajú. |
| Pre deti: |
| Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline je pre deti ako stvorený. Pri vstupe, za potokom je detské ihrisko ale okrem toho sú atrakcie na každom kroku. Deťom je tiež venovaný detský náučný chodník pri Horárni, ktorý sa nachádza hneď pri asfaltke. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Parkovanie je bezplatné. Informácie o vstupnom a otváracích hodinách nájdete na tomto odkaze. Mimo sezóny (október až apríl) je prístup možný (keďže areál nie je oplotený) ale ochudobnený o niektoré exponáty a Horáreň, ktorá je v tom čase zatvorená. |
Autor: tikaka
