Ráno v Slnečnom dome

28. august 2019

 

 

Ráno otvárame oči a obraciame tvár k svetlu. Spoza okna šumí les. Drevený dom vŕzga pod prvými rannými krokmi, schody si opäť zvykajú na nohy. Bosé, tiché, veľké, malé, šuchtavé, dupajúce, pomalé, skackavé, náhlivé, špinavé… Zídem dole potichu, pretože takmer všetci ešte spia. Len Dobráčik už sedí v kresle a čaká na začiatok dňa. Je hore od tretej, počula som ho vstávať a buchotať dverami. Zle spáva, má stále hlavu plnú myšlienok a nedokáže sa ich zbaviť.

 

Vojdem do kuchyne a odomknem komoru a chladničku. Jedlo sa zamyká. Vyzerá to kruto, ale je to pre dobro všetkých. Niektorí obyvatelia a návštevníci domu jedia bezmyšlienkovite a do prasknutia, nedbajú na svoje alergie, ovládajú sa len ťažko. Preto tie zámky – aby nemuseli neustále prekonávať nutkanie a mohli spokojnejšie žiť. Dobráčik vyskočí z kresla a príde sa ma opýtať, čo dnes budem robiť. Odpoviem mu čo najpodrobnejšie. Cíti sa lepšie, keď má prehľad.

 

 

Začnem robiť bylinkový čaj a dva druhy kaše: ovsenú a bezlepkovú. Na stôl pripravím mlieka: nízkotučné, plnotučné a bezlaktózové. Vyložím rôzne raňajkové zmesi: semiačkové, orechové, hrozienkové, ryžové. Nakrájam jablko – asi jediné ovocie ktoré môžu jesť všetci. Každý v tomto dome má nejaký typ alergie na jedlo, prípadne kombináciu alergií (niekedy aj troj- či štvorkombináciu). Aj príprava raňajok vyžaduje sústredenie.

 

Dobráčik povie, že sa ide prejsť. Už svitlo a v lese je bezpečnejšie. O chvíľu sa vráti a znova sa posadí do kresla. Stôl prestrel včera večer, teraz už len čaká kým príde čas jesť. Blíži sa ôsma hodina a do kuchyne sa pomaly trúsia ostatní. Svetluško zíde zo schodov a zažne všetky svetlá v dome. Svetlá svietia celý deň, pretože tak to má rád. Ľudia sa usadia, naberajú si do misiek, zalievajú kávu mliekom. Niektorým treba naložiť. Niektorým treba naložiť málo, pretože si vždy vypýtajú druhú porciu bez ohľadu na veľkosť tej prvej. Svetluško si ukladá veci k svojej sedačke v obývačke. Všetko má svoje miesto. Voláme ho na raňajky. Príde až keď si z izby donesie všetko čo potrebuje.

 

Víla prichádza k stolu posledná, zvyčajne až keď všetci ostatní sedia. Raňajky odštartujú deň. Pár veršov poézie odštartuje raňajky. Každé ráno číta niekto iný. Okolo stola nás sedí jedenásť. Je to veľký, drevený stôl. Na jednej strane je dlhá lavica, na ostatných stranách sú pekné, drevené stoličky. Všetci v našom dome dokážu jesť sami, len Svetluško niekedy potrebuje pomôcť. Sústredene jeme, občas si navzájom pomôžeme s ťažkými čajníkmi alebo nádobami s kukuričnými lupienkami. Ranné slnko zalieva jedáleň a vnáša do domu zeleno-strieborné svetlo.

 

Poďakujeme za jedlo. Vstaneme a spoločnými silami spraceme zo stola. Ľudia v komunite ktorí potrebujú viac pomoci a podpory než je bežné sa tu nazývajú Druhovia, Spoločníci alebo tiež Kamaráti. V Slnečnom dome sú štyria: Dobráčik, Víla, Svetluško a Smejka. Niektorým po raňajkách treba pomôcť s osobnou hygienou a postarať sa aby včas prišli na ranné stretnutie o deviatej. Obujeme sa a vydáme sa na stretnutie cez studené ráno, cez lesík, okolo jazierka čo je plné žiab, po chodníčku medzi papradím, v ústrety novému dňu.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Komentáre:

  1. Slnečný dom je veľmi pekné pomenovanie. Ráno v ňom, predurčuje bohatý deň. Som veľmi šťastná, že môžem byť účastná života s vami ako čitateľka.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *