O zelenine, potravinovom sklade a čiernom čaji

16. september 2014

 

 

Súčasťou našej práce je starať sa o to, aby všetci v dome mali vždy čo jesť. Fakt, že v našej dedine nie je žiadny poriadny obchod s potravinami prináša so sebou mnoho problémov a zážitkov. Vec sa má tak, že jedlo nám vozia každých 7 až 12 dní z Reykjavíku. Našou úlohou je vždy prezrieť všetky sklady a napísať zoznam potravín, ktoré budeme na nasledujúce obdobie 1 až 2 týždňov potrebovať. Zoznam pošleme nášmu šéfovi do Reykjavíku. On zabezpečí, aby sa všetko nakúpilo, naložilo do autobusu a priviezlo k nám.

 

Ako vieme, čo budeme potrebovať?
Musíme brať do úvahy počet ľudí. Iné množstvo jedla sa spotrebuje pri jednej skupine 7 dobrovoľníkov, iné pri troch skupinách s takmer 50 ľuďmi.
Musíme myslieť na to, že každý by mal mať 1 kus ovocia na deň a  2-3 kusy zeleniny na deň.
Musíme odhadnúť koľko jedla sa ešte spotrebuje kým prídu ďalšie zásoby a aký štýl stravovania majú jednotlivé skupiny (koľko krát denne si varia).
Musíme sa snažiť objednávať tak, aby sme mohli variť a jesť rôznorodé, výživné a zdravé jedlá.
Musíme plánovať a objednávať tak, aby nedochádzalo k zbytočnému vyhadzovaniu jedla z dôvodu skončenej záruky trvanlivosti, alebo jednoducho preto, že potraviny zhnili či splesniveli.
 

Všetko spíšeme, zoznam pošleme a čakáme na autobus s jedlom. Zvyčajne príde skoro všetko o čo sme požiadali. Niekedy dostaneme obmenu toho o čo sme požiadali. Niekedy príde len polovičné množstvo. Veľakrát nám odkážu, že také niečo na Islande bežne nedostať. O niektoré veci bez úspechu žiadame už veľa týždňov. (Tak napríklad: V dome máme asi 1000 vrecúšok obyčajného čierneho čaju. Požiadali sme preto o nejaký iný čaj, aby sme stále nepili len čierny čaj. Požiadavka ostala bez reakcie, prišlo nám ďalších 200 vrecúšok čierneho obyčajného. Keď sme o to isté žiadali druhý krát, prišiel Earl Grey čierny čaj (nie obyčajný čierny čaj). O týždeň na to sme písali nový zoznam a opäť sme ich poprosili o nejaký iný čaj. Citujem: „Prosím vás, neposielajte nám čierny čaj! Nikto to už nechce piť. Pošlite zelený, bylinkový, ovocný..Len nie čierny. Ďakujeme!“ O pár dní na to nám prišiel čierny malinový, čierny jahodový a čierny ríbezľový. Vzdali sme to. Keď to nejde, tak to nejde.) 

 

 

Ak nám miesto objednaného jedla prinesú niečo iné, musíme byť kreatívni a využiť to, čo máme. Minulý týždeň nám doniesli 18 veľkých vanilkových jogurtov namiesto 18 bielych jogurtov a balenie 36%  šľahačky namiesto kyslej smotany. Bola to pre nás taká malá pohroma, pretože jogurty a smotany sa používajú nielen na raňajky, ale aj na pečenie a varenie.

Ak sa niečo minie skôr, musíme vydržať. Vajec, syra, mlieka a chleba je vždy akosi málo. Je našou úlohou monitorovať spotrebu jedla a obmedzovať jeho prísun, ak sa míňa príliš rýchlo. Niektorí ľudia by si spokojne spravili každé ráno praženicu a dali si chlieb so slaninou a syrom keď sú hladní medzi hlavnými jedlami. Do každého čaju aj kávy by si naliali mlieko a po každom jedle by si dali ovocie so smotanou a cukrom ako zákusok. Neuvedomujú si, že keby to tak robil každý, zásoby by nám vydržali 3 dni.

Ak uprostred týždňa zistíme, že by sme niečo potrebovali, máme smolu. Ak spotrebu jedla neustrážime, môže nastať problém. Nie veľký, ale nepríjemný. Raz sme vyše týždňa nemali paradajky, pretože celá debnička záhadne zmizla cez noc. Boli sme pár dní bez mlieka, chleba a cukru. Pre niektorých ľudí je to tragédia.

Ak nám niečo zabudnú priviezť, musíme sa zaobísť bez toho. Vždy sa to dá. Keď vieme od začiatku, že nie je normálna ryža (iba tá biela rozváracia), jeme viac zemiakov a cestovín. Keď vieme od začiatku, že väčšina cibule je plesnivá a z 20 kilového vreca vylovíme možno 10 dobrých kusov, šetríme. Keď vieme, že nám opäť nepriviezli koreniny a bylinky, necháme si zájsť chuť a dúfame, že sa to nabudúce podarí.

 

 

Učíme sa existovať s tým, čo je dostupné. Nezoženú nám tu kyslú kapustu ani bobkový list. Exotickú šošovicu sme dostali po mesiaci, pšena a pohánky sa možno dočkáme o mesiac. A možno nikdy, pretože nakoniec zistia, že sú tu nedostupné.

 

Pred pár dňami nás príjemne prekvapili, keď nám doviezli objednaný pór a stopkatý zeler. Jediný problém bol v tom, že nám doniesli asi 50 pórov a 50 balení zeleru. To pre nás znamená prácu navyše: musíme zeleninu umyť, očistiť, nakrájať a zamraziť. Zelenina a ovocie všeobecne vyžadujú najviac pozornosti. Treba ich vybaliť z plastu a pribežne kontrolovať, vyhadzovať kusy ktoré začínajú hniť, dávať pozor aby nič nenamrzlo a aby sa nič neotĺklo počas manipulácie a ukladania. Ak je zeleniny veľa, treba ju spracovať a zamraziť.

 

Vedúci táborov, ktorí sem prídu na dva týždne a potom zas odídu na iné miesto to majú ľahšie, pretože na takéto veci v podstate vôbec nemusia myslieť.  Ich zaujíma len to, aby ich skupina dobrovoľníkov mala čo jesť. Občas berú veľmi osobne, keď ich upozorňujeme na to, že míňajú príliš veľa cukru, čokolády, šunky alebo vajec. Ako keby nechceli pochopiť, že jedlo v sklade je pre všetky skupiny, nie len pre tú ich. Ako keby nechceli chápať, že ak si zjedia, nebudú mať a nič sa na tom nebude dať zmeniť. Je to pravdepodobne problém hlavne pre tých vedúcich, ktorí viedli skupiny v mestách a dedinách kde je supermarket a nedokážu si predstaviť, že tu v Stöđvarfjörđure  jednoducho naozaj nič nekúpia.

 

 

Je to zaujímavá skúsenosť – mať na starosti sklad potravín. Nikdy by som si nebola pomyslela, že budeme schopní to zvládať bez väčších problémov. Všetko sa dá, keď sa chce.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *