Náučný chodník zbojníka Jakuba Surovca

28. august 2018

 

 

Hmla padala na predné sklo nášho auta. Zaparkovali sme v sedle Zbojská a optimisticky videli nad mrakmi slnko. Vystúpili sme. Hmla padala na vlasy a tričká. Obliekli sme sa. Videli sme slnko prebíjajúce sa cez hmlu, teraz už celkom realisticky. Prešli sme cestu a vykročili sme po červenej značke hore stráňou, smerom kde sme tušili rozhľadňu.

 

 

Opar sa nám rýchlo strácal pred očami a kým sme prišli k rozhľadni, ležal v sedle potrhaný na franforce. Pri rozhľadni bola krava. Jej kamošky sa pásli dole pod kopcom, ale jej sa tu očividne páčilo a neplánovala sa pohnúť. V 13 metrov vysokej rozhľadni je výstava vypreparovaných zvierat našich lesov, nájdeme tu informácie o ovčiarstve a tiež o zbojníctve, zbojníkovi Jakubovi Surovcovi a mučiacich nástrojoch v minulosti. Na najvrchnejšom poschodí si môžete zazvoniť na zvonec. My sme nezvonili, pretože bolo skoro ráno a nechceli sme nikoho zobudiť.

Od rozhľadne sme pokračovali okolo nadrozmernej drevenej sochy zbojníka Jakuba Surovca, ktorému je venovaný aj náučný chodník vedúci Čertovou dolinou. Náučný chodník začína v sedle Zbojská, chvíľu ide spolu s červenou značkou okolo rozhľadne a už spomínanej sochy a rozchádza sa s ňou na vrchu Remetisko, kde je tabuľa s povesťou o pustovníkovi, ktorý tu kedysi žil. Opustíme červenú značku, zabočíme vľavo a vojdeme do lesa po NCH zbojníka Surovca.

 

 

Náučný chodník je krátky, ani nie 5-kilometrový, no ponúka niekoľko zaujímavých miest, ktoré sú na ňom poukladané ako perličky na náramku. V lese na Remetisku nájdeme malú jaskyňu. Vojsť do nej vyžaduje odvahu a predovšetkým štíhlu líniu (alebo malý vzrast), pretože otvor je len toľký, čo by sa cezeň väčší pes pretiahol. Chodbička je nízka a dlhá, vraj pokračuje ďalších 12 metrov do skaly. Vliezť do jaskyne sa odvážil len Benjamínko a toho sme nepustili samého ďalej, než sme ešte zvonka dovideli svetlo jeho baterky. Povedal, že je tam veľa obrovských pavúkov, mušiek a iného hmyzu.

Od jaskyne prejdeme lesom po niekoľkých polorozpadnutých mostíkoch, a potom stále dole, až k veľkému tunelovitému podchodu, ktorý nás bezpečne dostane na druhú stranu hlavnej cesty vedúcej do Tisovca. Prejdeme popod viadukt – Čertov most a popri tenkom, bielom potoku sa dostaneme k studničke. Povyše studničky je odbočka k druhej jaskyni na náučnom chodníku, k Čertovej jaskyni. My sme na ňu akosi pozabudli, odbočku sme odignorovali a pokračovali sme ďalej, do Čertovej doliny.

 

 

Čertova dolina je krátka, kaňonovitá dolina vytvorená vodami neveľkého lesného potoka. Náučný chodník vedie korytom potoka a turista je tu odkázaný na vlastnú šikovnosť a obratnosť. Asi na štyroch miestach sú rebríky, ktoré pomáhajú prekonať väčšie schody v koryte. Inak je všetko ponechané takmer v takom stave, v akom to príroda chcela a vytvorila.

Deti sa tešili, že sa pri prechode Čertovou dolinou možno aj zamočia, dokonca si chystali náhradné veci na prezlečenie, ale nakoniec z toho nič nebolo. Po niekoľkotýždňových horúčavách a dlhých suchách bol potôčik úbohý, v niektorých úsekoch sa celkom strácal. Samko aj Zojka boli sklamaní – povolené zmáčanie sa v potoku sa nekonalo.

 

 

Za Čertovou dolinou sme vyšli hore strmým briežkom a ocitli sme sa na lúkach nad sedlom Zbojská. Pod sebou sme videli naše auto zaparkované pri ceste, na stráni sa pásli kone, na opačnej strane sedla hrdo stála rozhľadňa… a pri nej stále strážila krava. Povyše cesty, okolo salaša, hmýrili sa ľudia a psy. Autá prichádzali a odchádzali, parkovali a štartovali. Vône horského vidieka sa miešali s cigaretovým dymom a dámskymi voňavkami a plazili sa po tráve. Rybník odrážal poludňajšie slnko. Od lesa hučal lesný traktor, po sivej ceste hrkotal voz. Uzavreli sme okruh náučného chodníka Jakuba Surovca.

 

 

Ako sa tam dostať:
Muránska planina leží na strednom Slovensku, v Banskobystrickom kraji. V Brezne odbočíme na Pohronskú Polhoru a veľmi peknou cestou sa dostaneme cez Pohronskú Polhoru do sedla Zbojská. Parkovať sa dá hneď pri ceste a o niečo väčšie parkovisko je hneď za železničnou traťou, vľavo.
Prístupnosť/náročnosť/terén:
Trasa má dĺžku približne 5 kilometrov. Prevýšenie je necelých 250 m. Dospelý človek prejde trasu za 2-3 hodiny.

Zo sedla Zbojská pôjdeme chvíľu súbežne po červenej značke a po značke náučného chodníka. Vyjdeme hore lúkou k rozhľadni, okolo dreveného, nadživotného Jakuba Surovca, až na vrch stráne. Tu sa červená značka odpája a my vojdeme do lesa. Pôjdeme okolo malej jaskyne a potom budeme stále klesať po lesnom chodníku, až k ceste. Prejdeme cez podchod – popod cestu a o pár minút neskôr popod viadukt a popri potoku sa dostaneme k studničke. Povyše studničky je odbočka k jaskyni. Čoskoro potom prídeme k ústiu Čertovej doliny. Korytom potoka sa dostaneme na horný koniec Čertovej doliny a napokon sa krátkym, strmým výšľapom presunieme na lúky nad sedlom Zbojská.

Pre deti:
Rozhľadňa – sú tu vypchaté zvieratká a iné zaujímavé predmety, príbehy o Jakubovi Surovcovi, niekoľko fotiek/obrázkov, dobových faktov, zaujímavostí o ovčiarstve a na samom vrchu rozhľadne je zvonec.

Náučný chodník – okrem bežných informácií tu nájdeme príbeh o pytliakoch, povesť o pustovníkovi ale tiež pekné, farebné obrázky.

Podchod popod cestu – nič zvláštne, ale deti poteší.

Jaskyne.

Prechod Čertovou dolinou – bez problémov to zvládne aj (na pohyb v prírode navyknuté) 5-6 ročné dieťa.

Poplatky, vstupné, otváracie hodiny:
Žiadne.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Komentáre:

  1. Katastrofalne znacenie!Ziadny ukazovatel ,resp. informacia, pri hlavnej autoceste v sedle Zbojska.Prva smerovka bez komentara je az pri rozhladni na kopci.Dalsi orientacny problem je tesne pred podchodom pod cestou.Tu je tiez znacenie az za podchodom,co je neskoro.Pred podchodom clovek nevie,ci ma ist do podchodu,alebo hore na cestu zlava ,ci sprava.
    Zobudte sa!!!

  2. Stanislava Harnoczova

    Znacenie velmi nedostatocne. Pridete pod most a nic. Bud mate mobil a skusite to tak alebo sa otocite naspat. Dalsi problem na zaciatku tiesnavy. Isli sme po vyslapanom chodniku ponad kanon, ale potom sme zistili, ze “tudy cesta nevede”. Znova sa bud otocite alebo to risknete. Keby nam jedna pani nespomenula, ze “mozno sa zamocite, ale vyschnete”, netusime, ze cesta asi vedie priamo cez koryto. Predtym chybalo znacenie aj pri jaskyni. Vtedy sme marne hladali cestu, oticili sme sa. Teraz ho uz aspon tam doplnili. Krasna trasa, ale to znacenie…ako rozvojovych krajinach.. snad sa kompetentni zamyslia a doplnia ho.

Napísať odpoveď pre Stanislava Harnoczova Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *