Malý domček pod kopcami

4. január 2015

 

 

Keď som bola mladšia, snívala som o živote v malom domčeku pod kopcami, so záhradkou, kríkmi a stromami okolo, možno aj so sliepkami a kozičkami. Bol to vždy domček osamotený, mimo ciest a chodníkov, taký, kde sa v zime nikto nedostane cez záveje snehu a v lete tam nikomu ani nenapadne ísť. Bol to domček s drevenými oknami a dverami, drevenou podlahou a schodmi, s podkrovím a kuchynským oknom do záhrady, s veľkou terasou na ktorú vedú schody, s veľkým južným oknom v obývačke, s vôňou staroby, života a lahodnosti.

 

Do takéhoto domčeka, do takejto vreckovej farmy, sme dotiahli pred 2 dňami večer všetky svoje tašky, kufre a ruksaky. Šéf nás za šera vysadil na kraji cesty, pri odbočke k farme a ukázal nám, ktorým smerom treba ďalej ísť. Prebrodili sme asi pol kilometra hlbokého snehu, popri lesíku až k hnedým, mokrým dverám. Mesiac bojoval s mliečnymi mrakmi, krajina bola tichá a nehybná. Farma bola prázdna. Len deň predtým z nej odišla skupina dobrovoľníkov, ktorí tu trávili Vianoce a Nový rok. Zabudli zhasnúť svetlo v kuchyni a v podkroví, a tak domček žiaril do súmraku vedno s mesiacom. Vítal nás. Takmer som ho počula.

 

farma

 

Odomkli sme si, vstúpili sme, vdýchli sme prvé minúty nášho nového domova. Vyše hodiny sme chodili z izby do izby, z kuchyne na poschodie, z kúpeľne do jedálne, hore-dole po schodoch, cez chodbičku a stále dookola. Nachádzali sme tajné zákutia a dvierka, skrinky a izbičky. Dlho sme sa motali po domčeku. Fascinovaní, vďační, očarení, unavení a nadšení sme si zvykali na to, že budeme najbližšie mesiace bývať na takomto mieste! Zo zasnenej radosti nás vytrhla prozaická požiadavka našich detí, ktoré si vypýtali večeru. Z toho, čo sme našli v kuchyni a chladničke sme urobili hrniec teplého kakaa so zázvorom…a večera bola hotová.

 

Deti šli spať. Mesiac žiaril na biely sneh a cez oblohu sa ťahala zeleno-modrá polárna žiara. Sedeli sme pri veľkom okne, pili sme dymový čaj, ktorý bol zabudnutý v hornej polici kuchyne a rozmýšľali sme, čo všetko bude treba v nasledujúce dni na farme urobiť: Upratať izby, umyť kuchyňu, pozametať, pretriediť hŕby vecí v skladoch, poopravovať nábytok, vydrhnúť dlážky a kúpeľne, povymieňať vypálené žiarovky, primontovať háčiky, opraviť tmelové tesnenia, umyť okná, zistiť čo všetko v dome chýba, pripevniť lampy, opraviť diery v podlahe, odmraziť a umyť chladničku…

 

Veľa, veľa práce nás čaká. Máme 2 týždne na to, aby sme tu všetko dali do poriadku, aby sme to tu mali všetko tak, ako sa nám páči. Na konci januára sem začnú chodiť skupiny dobrovoľníkov, s ktorými budeme pomaly pracovať na zveľaďovaní a opravovaní farmy. Farma vraj bola kúpená pred niekoľkými rokmi ako neobývateľný, opustený, polovyhorený dom. Postupne sa tu všetko opravilo, obnovilo, vylepšilo, vyčistilo a dnes je z toho takmer dokonalý domček. Ak nebude práca tu, zavezú nás do Reykjavíku (pretože farma je len kúsok za mestom) a budeme sa venovať rekonštrukčným prácam v ostatných domoch organizácie Worldwide Friends. Z jari sa plánuje stavba skleníka a veľa práce na záhradke. Zdá sa, že to bude celkom iný štýl fungovania a usporiadania, než na aký sme boli zvyknutí v Stöđvarfjörđure. Zdá sa, že sa tu veľa naučíme. Zdá sa, že nám tu bude dobre.

 

 

Autor: tikaka

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *