Dukliansky priesmyk

20. jún 2013

 

 

Chvíľu nám trvalo kým sme sa zorientovali a zašli sme až za hranice, do Poľska. Tu sme zaparkovali na parkovisku pre nákladné autá a v tieni jedného z kamiónov sme zjedli dve či tri kilá jahôd z Bardejovskej tržnice. Ako povedala Zojka: Toľko jahôd som ešte nikdy nemala.

 

Vyhliadková veža

Najprv sme sa vydali k vyhliadkovej veži. Je to možno kilometer po ceste, pozdĺž poľsko-slovenskej hranice. Prešli sme okolo niekoľkých pamätníkov a zastavili sme sa pod vežou. Ešteže sme deťom nesľúbili, že pôjdeme hore! Bola totiž zavretá. Do 1.júla. Vraj z technických príčin. Kým sme sa tam motali okolo, prišli a odišli 4 autá: tri s českou, a jedno so slovenskou značkou. Vždy všetci vystúpili, zistili, že je zavreté, nastúpili a odišli. A pritom by sa to dalo jednoducho a elegantne ošetriť výrazným, stručným oznamom pri odbočke k veži. Aby sa tam autá zbytočne neprevážali a ľudia sklamane neodchádzali.

 

 

Nebola však naša prechádzka k vyhliadkovej veži úplne zbytočná! Pri budove bola prehľadná obrázková tabuľa, kde sme sa konečne mohli zorientovať v tom, čo v priestoroch Duklianskeho bojiska vlastne je, kde to je a ako to približne vyzerá. Pôvodne sme chceli ísť pohľadať bunkre či zemľanky k Vyšnému Komárniku, ale bolo strašné teplo…a to ešte nebolo ani 10 hodín! Bunkre sme teda napriek Benjamínovým protestom vypustili. Namiesto toho sme mu sľúbili lietadlo a tanky, ak ešte chvíľu vydrží. Beny sa uspokojil a obaja so Zojkou kráčali s nami späť k hraničnému priechodu, a potom dole po hlavnej ceste k pamätníku s vojnovým cintorínom.

 

 

Pamätník čs. armádneho zboru

Pamätník čs. armádneho zboru je pôsobivé, dôstojné, ťaživé miesto. Ako všetky podobné miesta. Možno len pre mňa. Mám bujnú fantáziu. Príliš veľa som si prečítala. Príliš veľa som počula. Keď som bola malá, nechápala som zmysel veľkolepých kamenných mohýl, pamätníkov, sôch a kadejakých (vtedy) patetických až hysterických textov, nápisov a hesiel vytesaných do mramorových tabúľ. Zdalo sa mi to všetko veľmi trápne a zbytočné. Teraz som si povedala, že je to vlastne veľmi dobre. Na veľké činy by sa nemalo zabudnúť. Či už boli dobré alebo zlé. Či už boli rozporuplné, poľutovaniahodné alebo heroické. A my tak radi zabúdame! Pamätníky ako tieto nám pripomínajú. To je veľmi dobre.

 

 

Od Pamätníka čs. armády sa dá pokračovať ďalej na juh, po červenej značke do Vyšného Komárnika (asi 15-20 minút chôdze), kde sa nachádzajú už spomínané, nedávno zrekonštruované bunkre. My sme dali prednosť klimatizácii v aute a odviezli sme sa do Svidníka. V Svidníku je Park bojovej techniky, ktorý nájdeme neďaleko budovy Centrálnej expozície vojenského múzea.

 

 

Park bojovej techniky v Svidníku

Park bojovej techniky / družby je vidno od cesty. Deti napriek páľave ožili. Konečne niečo zaujímavé…a nie len hroby a busty a písmenká! Húfnice a tanky! A lietadlo! To je ono! Deti natešene pobehovali okolo, vyliezli všade, kde sa dalo, dokonca bez rečí vybehli po cestičke k veľkému Pamätníku Sovietskej armády povyše parku. Do expozície vojenského múzea v bielej okrúhlej budove sme už nešli. Čakala nás ešte dlhá cestu k Domaši, hľadanie vhodného kempu a stavanie stanu. Možno niekedy nabudúce.

 

 

Ako sa tam dostať:
Vo Svidníku odbočíme na Veľký Komárnik. Potom už len ideme rovno, prejdeme Veľký Komárnik a dostaneme sa k hraniciam. Tam si niekde nájdeme miesto na zaparkovanie auta a môžeme sa vydať objavovať Dukliansky priesmyk.
Prístupnosť / náročnosť / terén:
Celý areál je relatívne dosť rozsiahly. Človek musí veľa chodiť (z pohľadu malého dieťaťa), aby si pozrel všetky pomníky, pamätníky a zaujímavosti tejto oblasti. Navyše ideme takmer stále po ceste, kde chodia autá. Na niektorých miestach (napríklad cesta k vyhliadkovej veži) nie je ani náznak chodníka či krajnice, takže s menšími deťmi to môže byť nepríjemné.
Pre deti:
No…tu veľmi záleží na tom, čo deti baví.
Baví ich pozerať si delá, húfnice a inú vojenskú techniku?
Bavia ich pomníky, sochy a pamätníky?
Baví ich liezť hore na vyhliadkovú vežu?
Bavia ich bunkre?
Ak áno, vyhrali sme a môžeme sa v pohode poprechádzať cez Duklianske bojiská – nájdeme tu pre deti veľa motivácie:
Hneď pri hranici, asi kilometer na východ od hraničného prechodu je vyhliadková veža s niekoľkými húfnicami.
Keď pôjdeme po červenej smerom na Veľký Komárnik, minieme pomník ženistom 1.čs armády, a potom na ľavo odbočíme k Pamätníku čs. armádneho zboru s vojnovým cintorínom. Ak budeme pokračovať ďalej dole po ceste, dostaneme sa do Vyšného Komárnika, kde sa nachádzajú bunkre.
Poplatky, vstupné, otváracie hodiny:
Do vyhliadkovej veže sa platí vstupné 1 E. Deti do 15 rokov: zdarma. Táto vstupenka platí zároveň aj do Centrálnej expozície vojenského múzea vo Svidníku.
V čase našej návštevy bola veža z technických príčin zavretá do 1. júla 2013.
Otváracie hodiny: 1.máj – 15.október, utorok – nedeľa od 9:00 do 17:00 (posledný vstup 16:30)

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Komentáre:

  1. Slavomila Smith

    Super opisy a skvele tipy.a vase deti sa volaju rovnako ako nase. To je najvacsie wau.

  2. Dobry den cem sa opitat ze ako sa dostaneme so svidnika do duklianskeho priesmyku?

    • V Svidníku sa držíte na Ladomirovú a na Nižný Komárnik/Vyšný Komárnik. Je to cesta k hraničnému prechodu do Poľska, veľmi dobre značená. Ak idete z juhu, vlastne ani do Svidníka nevojdete, obídete ho sprava (z východu).

Napísať odpoveď pre Slavomila Smith Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *