Bratislava – príhody turistu

1. júl 2014

S Bratislavou som od začiatku mala taliansky vzťah. Obdobia súbojov o vzájomné pochopenie, prijatie a rešpekt sa striedali s obdobiami zdanlivého pokoja, tolerancie a zábleskami hlbokého priateľstva. O Bratislave som vždy rozmýšľala s určitou úctou, a to najmä preto, že odtiaľto pochádza mnoho ľudí, ktorých mám v úcte. Napriek tomu, že som sa takmer 5 rokov veľmi snažila, bolo pre mňa extrémne ťažké tu žiť a cítiť sa tu dobre.

Na zlé sa vraj časom zabúda. A veru – zabudlo sa. Do Bratislavy sme sa tešili obaja. Aj Mirko, aj ja. Trvalo presne 2 dni, kým sme toho mali plné zuby a povedali sme si, že si dáme na ďalších 6 rokov od nášho hlavného mesta pauzu 🙂 . Napriek všetkému sme sa snažili si výlet do mesta užiť a našli sme zopár miest, kde sa nám všetkým páčilo. Zo “zelených” a relatívne pokojných miest by som spomenula Ondrejský cintorín, Medickú záhradu a Botanickú záhradu, Horský park a okrajové rekreačné oblasti Kamzík a Železná studnička. U detí mal úspech aj Dóm sv. Martina, vychádzka pod hrad a prechádzka cez Hlavné námestie (tam ich zaujali hlavne sochy – tie neživé aj jedna živá).

V Medickej záhrade je dokonca pekné, celkom veľké detské ihrisko, s ktorým sa spája zábavná príhoda: Keďže sme v Bratislave už dlho neboli, nevedeli sme si spomenúť, či v Medickej sú alebo nie sú preliezky pre deti. Zdalo sa nám že nie, ale neboli sme si istí. A tak sme zavolali do Centrálneho turistického informačného centra s veľmi priamou a jednoznačnou otázkou Je, prosím vás, v Medickej záhrade nejaké detské ihrisko? Pani či slečna povedala že Nie, nie! To musíte ísť až do Auparku! Do Auparku nás to naozaj neťahalo a tak sme sa zmierili s tým, že ihrisko nebude a hotovo. Keď sme nakoniec vošli do Medickej a uvideli sme veľké ihrisko, museli sme sa smiať, pretože inak by sme plakali. To totiž nebola jediná príhoda spojená s informačným centrom:

Z rôznych príčin sme potrebovali ísť na internet. Keďže nie sme internetovo mobilní, hľadali sme miesto, kde majú internet aj s počítačmi. Vychádzalo nám to tak, že sme potrebovali nájsť takéto zariadenie na Obchodnej ulici a tak sme zavolali na Centrálne turistické informačné centrum s veľmi priamou a jednoznačnou otázkou: Je, prosím vás, niekde na Obchodnej ulici miesto, kde majú internet aj s počítačmi? Pani či slečna bola trochu zmätená, ale nakoniec nám povedala, že pri McDonalde je CityPoint a tam nájdeme čo hľadáme. Zabudli sme sa jej však opýtať, v ktoré dni a časy majú otvorené a tak sme sa snažili volať druhý raz. Už nám to nikto nezdvihol, len strojový hlas nám oznámil, že im máme volať cez pracovný deň (a cez víkend im máme dať pokoj). No nič to. Riskli sme to. Prišli sme na Obchodnú, aj McDonalda sme našli, ale CityPoint nikde. Nakoniec nám doplo, že pani či slečna asi myslela City Center, kde však po počítačoch s internetom nebola ani stopa a vyzeralo to tak, že miesto práve vypratávajú.

Bratislava nás skúšala ďalej. Bola nedeľa. Práve sme vyšli z Múzea dopravy a boli sme veľmi hladní a unavení. Odviezli sme sa teda k Obchodnej ulici, dúfajúc že nájdeme nejakú poriadnu vegetariánsku reštauráciu. Už dopredu sme si zistili, že aspoň jedna by tam mala byť a šli sme na istotu. Čo myslíte: bola? Bola. A dokonca dve. Lenže obe boli zavreté. Pretože nedeľa. Zavolali sme opäť na infolinku (inú ako pred tým) a poprosili sme pani či slečnu o nasmerovanie do nejakej vegetariánskej reštaurácie v najbližšom okolí. V systéme sa našli až 4, ibaže všetky sú v nedeľu zavreté. Poznatok: vegetarián sa v centre mesta, uprostred turistickej sezóny, v nedeľu na obed nenaje. Môže si kúpiť akurát tak bagetu.

O dva dni neskôr sme sa prechádzali po historickom centre. Je to tam príjemné. A ak máte šťastie, navalcujú vás neustále skupiny turistov utekajúcich za sprievodcom a nemusíte sa báť na chvíľu zastaviť a poobzerať sa. Ak idete s malými deťmi počas turistickej sezóny, pripravte sa na to, že ich bude často treba dvíhať alebo chrániť vlastným telom, aby ich neudupali. A samozrejme: WC žiadne. Naši drobci cikali do kanála na ulici, pretože iná možnosť nebola. To možno vysvetľuje, prečo ulice nehorázne páchnu močom a zvratkami. Veľmi, veľmi nechutné. Keď sa chodníky rozpália slnkom, arómy sa zvýraznia. Naozaj veľmi nechutné. Dopĺňajú to všadeprítomné špaky, rozbité sklo, plastové poháriky od nápojov a papiere od fast-foodov poletujúce v bratislavskom vetre. Ako povedal Mirko: Tu to vyzerá ako keby celá Bratislava bola po festivale.

Vyzerá to, že len zlé hovorím? Viete, my sme sa do Bratislavy veľmi tešili. My sme sa doslova nevedeli dočkať. Navzdory tomuto nadšeniu, a navzdory tomu, že sme v podstate vedeli do čoho ideme nás to zrazilo k zemi, obralo nás to o nervy a naplnilo všetky poháre trpezlivosti, ktoré sme si so sebou priniesli. Nuž, nie sme mestskí ľudia a nevydržíme veľa záťaže tohto typu.

Ak si toto všetko odmyslíme, Bratislava je milé mesto na Dunaji s mnohými možnosťami a príležitosťami. Oplatí sa sem ísť. To myslím vážne. Len sa treba obrniť proti všetkým tým veciam, ktoré sa v niektorých veľkých mestách úspešne snažia kaziť dojem a robia nám hanbu pred svetom.

Autor: tikaka