Alebo: Bol raz jeden zákazník…

 

Je to preto, že sme čudní? Nenároční? Uspokojíme sa s málom? A možno to bude preto, že sme zúfalo nevšímaví. Ktovie. Faktom ostáva, že napriek všeobecnej nespokojnosti s poskytovaním služieb na Slovensku, my máme dobré skúsenosti. Chodíme po inej krajine, než všetci tí rozčarovaní a nahnevaní ľudia? Alebo máme len šťastie?

Či už sú to čašníci v reštauráciách, personál v kempoch, penziónoch alebo chatách, sprievodcovia v múzeách či na výstavách, vrátnici, informátori a pokladníci, šoféri autobusov alebo sprievodcovia vo vlakoch, animátori alebo predavačky. Zažili sme prevažne milé, ľudské vystupovanie a úprimnú snahu pomôcť nám vyriešiť náš problém (ak nejaký nastal). Ak sa problém vyriešiť nedal, dostalo sa nám ospravedlnenia a podpory pri zvládnutí vzniknutej situácie. Vždy sa dalo dohodnúť, vždy sme spoločne dokázali nájsť cestu k všeobecnej spokojnosti. A veruže sme veľakrát mali prapodivné požiadavky.

 

Mnoho krát sme boli svedkami obyčajnej, hrejivej, ľudskej empatie. Raz sme aj s deťmi prespávali v ubytovni s viacerými lôžkami na izbe. Okrem nás by tam pomestili ešte ďalších 6 ľudí. Mohli ich tam ubytovať, taký bol systém. Boli sme na to pripravení. Oni nás však nechali samých, aby sme mali pokoj a začali ubytovávať do iných miestností. Veľmi dobre nám to padlo.

Raz sme boli v reštaurácií kde sa práve vo chvíli, keď nám priniesli jedlo, zapol televízor. Čašníčka videla, že nám to bude vadiť a chceme sa presunúť do iného kúta reštaurácie. Deti by sa nedokázali najesť pri obrovskej obrazovke. S úsmevom nás posadila naspäť a uistila nás, že so zapnutím sa môže počkať, kým neodídeme a že sa máme v pokoji najesť.

V jednom múzeu nám dovolili absolvovať len časť prehliadky – tú časť, ktorá je svojim zameraním prístupná deťom. Pustili nás mimo oficiálneho vstupu, aby sme nemuseli čakať. Pretože mala práve jedna zo sprievodkýň čas a chcelo sa jej.

A boli sme v jaskyni, kde sprievodca bez výraznejšieho upozornenia na chvíľu zhasol svetlo, aby návštevníci videli tú nádhernú, absolútnu tmu. Benjamín sa zľakol a začal veľmi kričať. Pán rozsvietil svetlo, povedal ešte pár viet o mieste, kde sme sa nachádzali, a potom sa prišiel s vážnou tvárou Benjamínovi ospravedlniť. Tak naozajstne, zo srdca. Ako človek človeku.

Takýchto pekných zážitkov máme veľa. Sú to maličkosti… Maličkosti, z akých je zložený celý svet. Maličkosti, ktoré ma zas a znova presviedčajú o tom, že to predsa s tými ľuďmi v službách nemôže byť až také zlé, ako sa hovorí.

 

 

 

Čarovné slová

Klišé, až sa mi to zle píše! Ale tak to je. Sú čarovné. Prosím a Ďakujem. A úsmev k tomu. Veľmi jednoduché, však? Asi nie pre každého. Veľakrát som počula ľudí pri rozhovore s predavačkou za pultom, v lekárni, s autobusárom, s obsluhou v reštaurácii. Keby sa tak niekto rozprával so mnou, otočím sa a odídem. Ak sa niekto takto správa, nech sa potom nečuduje, že nedostane 100 percentný servis.

 

 

Ľudia sú často veľmi zvláštni

Nahnevajú sa na pani pri okienku, že im dala 4 lístky pre dospelých, keď si pýtali 4 lístky! Však oni nie sú 4 dospelí, ale 2 dospelí a 2 deti! Čo nevidí?!

Nahnevajú sa na čašníčku, že im doniesla pizzu na jednom tanieri a priložila im druhý tanier. Však jej jasne povedali, že deti si tú pizzu rozdelia!

Nakričia na pani poštárku za to, že zdvihli ceny poštovného.

Hnevajú sa na sprievodcu v múzeu, že ide príliš rýchlo a ich 2 ročné batoľa nestíha! Kto ho má teraz nosiť!?

Hundrú, že v jaskyni bola zima a príliš sa vliekli, takže sa ani nemohli zahriať!

Sťažujú sa na to, že mali pripálené pečivo k šalátu (Potom ako pečivo do poslednej omrvinky zjedli!).

Rozčuľujú sa nad tým, že ich jedinečný psí miláčik nemá povolený vstup múzea, ani keď si ho dajú do tašky! Nehorázne! Idem sa sťažovať!

Tohto sme my – zákazníci a konzumenti služieb – schopní.

 

 

Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva

Myslím, že veľa záleží na ľuďoch a ich prístupe. Teraz nehovorím o ľuďoch ktorí služby poskytujú, ale o zákazníkoch. Ja sa vždy spýtam samej seba: Aké správanie klienta by mi najviac vyhovovalo, keby som bola recepčná / animátorka / informátorka…? Predstavím si svojho ideálneho zákazníka a snažím sa premeniť na ideálneho zákazníka. Že to nie je moja povinnosť? Nie, nie je. Že personál by si mal zachovať profesionálny prístup bez ohľadu na správanie zákazníka? Áno, mal.  Ale nie je to takto jednoduchšie, milšie a krajšie? Dobré daj, dobré sa ti vráti. Sme ľudia. Všetci sme radi spokojní.

Tento systém nás ešte nesklamal. Určite nie je nepriestrelný a verím, že nefunguje vždy. Ale vďaka nemu žijeme v (možno naivnej) predstave, že ľudia pracujúci službách na Slovensku sú milí, ochotní, empatickí, prosto skvelí.

 

 

 

Autor: tikaka