18. júl 2014
Po mesiacoch telefonovania, písania a čakania sme sa postupne zmierovali s tým, že nájsť vhodné, dlhodobé dobrovoľnícke umiestnenie pre rodinu s deťmi nie je až tak jednoduché, ako sme si mysleli. Potom, asi 4 dni pred odchodom na dovolenku, som napísala ešte do jednej organizácie – poslednej na mojom dlhom zozname. Po všetkých tých odmietavých odpovediach som samozrejme nečakala nič iné, než ďalšiu odmietavú odpoveď alebo jednoducho žiadnu odpoveď. Chcela som si ale vyčiarknuť aspoň jednu z mojich úloh a pohnúť sa ďalej.
Odpoveď prišla obratom. Otvorím e-mail a tam: tri krátke vety a podpis. „Určite to bude niečo v zmysle: nie, to nepôjde, nemáme záujem, dovidenia,“ pomyslela som si, prečítala som si a až sa mi pred očami zatmelo. Stálo tam: „Vždy ma poteší, keď sú ľudia kreatívni a chcú v živote robiť niečo zaujímavé. Kedy by ste chceli prísť a na ako dlho? Pošlite mi svoj životopis.“
Organizácia z ktorej nás takto potešili sa volá Worldwide Friends (Veraldarvinir) a má sídlo na Islande. Zameriava sa najmä na environmentálne aktivity, ochranu islandskej prírody, a propaguje priateľstvo a porozumenie medzi kultúrami. V praxi to znamená, že organizujú krátkodobé aj dlhodobé pracovné pobyty pre dobrovoľníkov z celého sveta, ktorí sa potom venujú rôznorodým projektom na území krajiny. Pripravujú tiež semináre, kampane a vzdelávacie programy.
Po necelých 2 týždňoch váhania a zvažovania sme sa rozhodli, že na prelome júla a augusta ideme na Island (Hurá!). To znamenalo, že nám ostáva niečo vyše troch týždňov do odletu. Už ste niekedy skúšali kúpiť letenky a/alebo vlakové lístky do turisticky atraktívnej krajiny v rozbehnutej letnej sezóne bez toho, aby vás to finančne zruinovalo? My sme z toho mali celkom výdatný thriller s hororovými prvkami, ale nakoniec sa nám podarilo zohnať letenky na 28. júla. To znamenalo, že nám ostávajú necelé tri týždne do odletu (ešte raz: Hurá!).
Takýto záver sme nečakali. Mám pocit, že snívame nádherný, vzrušujúci sen a snívame ho všetci spolu. Deti sa tešia na lietadlo, na sopky, na more, na kopce a na farebné domčeky. Tešia sa na to, že ľudia sa s nimi budú rozprávať anglicky a ony nebudú všetko rozumieť, že sa možno naučia aj niečo islandsky a možno uvidia polárnu líšku. Ja s Mirkom sa netešíme na nič konkrétne (v preklade = tešíme sa na úplne všetko!!!). Sme vďační za príležitosť a dôveru ktorej sa nám dostalo. Sme radi, že deti to zobrali s takým nadšením.
O desať dní odchádzame na neurčitú dobu do krajiny, kde sme ešte neboli a ktorá je vraj úplne iná než hocičo čo sme doteraz zažili a videli. Žiadna časť cesty vraj neprináša viac pôžitku než jej začiatok. Ostáva nám veriť, že samotná cesta bude aspoň tak napínavá a čarovná ako to, čo prežívame teraz – na začiatku.
Autor: tikaka
