Aj tak budem dobrovoľníkom!  :-)

21. apríl 2014

 

 

Rozhodli sme sa stať sa na neurčitú dobu dobrovoľníkmi. Nevnímame to sentimentálne. Nechceme spasiť svet. Nečakáme, že niekomu navždy zmeníme život. Nemáme žiadne idealizované predstavy. Myslím, že dobrovoľníctvo je vo svojej podstate veľmi neromantická záležitosť. Pracujete, venujete svoj čas, energiu a nadšenie, využívate svoje schopnosti a skúsenosti a máte za to v prvom rade dobrý pocit, unavené telo a občas unavenú dušu (v tom lepšom prípade aj nových známych a veľa zážitkov).
 

aa

 

 

Tak prečo teda?

Keď sa pozrieme okolo seba, uvidíme pustatinu preplnenú ľuďmi, ktorí sa zo všetkých síl snažia izolovať od reálneho sveta. Veľakrát sú unavení prácou, znechutení systémom, stresovaní termínmi a manipulovaní klamstvami. Medzi nimi žiari zopár nádherných, silných, inšpiratívnych a odvážnych bytostí, ktoré kričia: „Hej, ľudia! Zobuďte sa! Však to vôbec nemusí byť takto! Môže to byť všetko úplne inak!“ Ich hlas počuť len ako šepot, alebo ho nepočuť vôbec.

 

Spojenie s reálnym svetom! To nám chýba. Oslablo, stratilo sa pod vplyvom moderného života.
Zabudli sme, že všetko so všetkým súvisí, že nikto nie je na tomto svete len pre seba.
Zabudli sme, že je našou prirodzenosťou spolupracovať a miesto toho radšej súťažíme.
Zabudli sme na to, že všetci sme si rovní, aj keď nie sme všetci rovnakí.
Zabudli sme, že náš svet nekončí pred dverami nášho príbytku, a tvárime sa, že nás sa nič z toho
čo sa deje na Zemi netýka.
Zabudli sme, že sme tu len vďaka láskavosti a zhovievavosti Prírody, ktorej by sme mali byť vďační.
Zabudli sme, že každý z nás (šťastlivých obyvateľov slobodných a bohatých krajín) má možnosť
zmeniť svet – ten svoj svet.
Tento stav je pre mňa veľmi únavný a ťaživý. Mám pocit neriešiteľnosti tohto stavu a silnú potrebu s tým niečo robiť. Každý musí začať od seba, a musí si nájsť aj vlastný spôsob. My sme si zvolili dobrovoľníctvo. Je to ten najlepší spôsob? Pre nás áno. Pre iných možno nie. A prečo práve dobrovoľníctvo? Máme na to niekoľko dôvodov:

 

1. Je to spôsob ako pomôcť ľuďom alebo prírode.
2. Spája ľudí.
3. Rozširuje obzory.
4. Posilňuje vôľu.
5. Prináša dobrý pocit.
6. Upevňuje sebavedomie.
7. Učí nás o problémoch iných.
8. Robí nás tolerantnejšími.
9. Vedie nás k uvedomelosti.
10. Núti nás vážiť si to, čo máme.
A predovšetkým:
11. Je to niečo, čo je pre nás príťažlivé.
12. Je to dobrý spôsob ako spojiť cestovanie a učenie sa nových vecí, a zároveň stráviť plnohodnotný čas so svojou rodinou a popri tom urobiť aj niečo užitočné – pre seba aj pre ostatných. Čiže je to dobrý spôsob ako si môžeme splniť svoj sen 🙂 .
Je to vlastne veľmi egocentrické a sebecké konanie – dobrovoľníctvo. Keď si uvedomíme, koľko pozitív nám prináša, čo všetko nám táto činnosť (tento proces) dáva, k čomu všetkému nás privádza…
 

aaa

 

 

A s deťmi?

Prečo nie? Skúsime. Všetko sa dá, keď sa chce. Kde je vôľa, tam je cesta.
Dobrovoľníctvo je výborný spôsob ako ukázať deťom spôsob fungovania normálneho sveta:
> Uvedomia si, že sú súčasťou sveta. Zároveň si uvedomia, že zďaleka nie sú bezmocné a majú schopnosť veci meniť.
> Naučia sa vážiť si svoj život a šťastie ktoré v živote majú.
> Naučia sa vážiť si prírodu.
> Pochopia, že každý človek má hodnotu a každý človek potrebuje najmä lásku.
> Budú prinútené stretávať sa a komunikovať s ľuďmi rôzneho veku, vzdelania, sociálneho postavenia a životného nastavenia. To ich povedie k vnímaniu a prijímaniu rôznosti.
> Objavia svoje schopnosti, zručnosti a vnútornú silu.
> Naučia sa precítiť súcit a lásku k blížnemu.
> Naučia sa vytrvalosti a trpezlivosti.
> Pochopia, že je nevyhnutné pomáhať ostatným. Spolu dokážeme to, o čom by sa jednotlivcovi ani nesnívalo.
> Zistia, že nič sa nestane samé od seba.
> Zistia, že ak chceme žiť na Zemi, musíme sa o ňu starať.
 

Ako môžeme od detí čakať, že pochopia čo znamená radosť z dávania, ochrany prírody a pomoci ostatným, keď im nikdy nedáme príležitosť si to vyskúšať?
Ako môžeme čakať, že deti príjmu lásku, spolupatričnosť, vzájomnosť a úctu k všetkému živému za svoje najvyššie hodnoty, keď im neukážeme v praktickom živote, že sú to hodnoty ktoré nás vedú k duchovne bohatému a naplnenému životu?
To sa nedá naučiť z kníh a kázní. To sa musí zažiť. Chceme sa pokúsiť dať deťom možnosť to zažiť v koncentrovanej podobe…aj keby to malo byť len na pár mesiacov.
 

a
 
 
 
Kombinácia všetkých vyššie uvedených dôvodov nás viedla k tomu, aby sme si vybrali túto cestu. Aj napriek tomu, že neprináša finančnú stabilitu. Aj napriek tomu, že narúša materiálne istoty. Aj napriek tomu, že o nej vieme len málo. Aj napriek tomu, že vydať sa touto cestou bude znamenať obmedzenie súkromia, spávanie v cudzích posteliach, nutnosť prispôsobiť sa stravovaniu iných ľudí a prerušenie pravidelného prísunu skvelých koláčov od našich babičiek. Je to však niečo, čo chceme vyskúšať. A keď človek niečo chce, mal by si za tým ísť.

Nebude to predsa navždy! Ako som už písala: Skúsime. A uvidíme.



 Autor: tikaka




Komentáre:

  1. Drzime Vam palce na ceste za novym poznanim. Aj ked sa osobne nepozname, oblubili sme si Vas, cez tuto Vasu stranku a budete nam chybat. Pri mnohych vyletoch, ktore budu inspirovane Vami, si na Vas istotne spomenieme…) Vela stastia…..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *