18. máj 2015
Čo ste robili v predvečer 1. mája?
V Němčičkách majú svojský, krutý prvomájový zvyk. Jeho dozvuky si všimne každý, kto po 1. máji príde do dediny. Na cestách pred domami sú vápnom napísané nápisy. A nie hocaké. Skupina ľudí sa v noci vyberie chodiť po dedine a svojim susedom a známym pred domy píšu veci, na ktoré by najradšej zabudli, za ktoré by sa mali či mohli hanbiť, ktoré im dedina “vyčíta“ alebo také, ktoré hovoria o tom, čomu dedina jednoducho nerozumie a preto sa z toho vysmieva. Niektorí obyvatelia Němčičiek vraj na takéto skupinky čakajú a potom ich s krikom odháňajú. Niektorí sa vraj snažia hneď skoro ráno nápisy z pred svojho domu zmyť. A vraj nie je ojedinelé, že na 1. mája sadnú do auta celé rodiny a pomaly sa prevážajú po dedine a čítajú čo sa kde popísalo.
Prvé dni v Němčičkách sme postupne objavovali nové a nové nápisy po uliciach. Zopár ich je celkom nevinných a možno sú aj trochu vtipné, ale väčšina je urážlivá a zraňujúca, miestami vulgárna a často bezcitná. Jedna vec je povedať niekomu do očí, čo si o ňom myslíme a druhá vec je napísať to pred jeho dom, aby si mohol náš názor každý prečítať. Jedna vec je čudovať sa nad čudáctvom nejakej rodiny alebo jednotlivca a druhá vec je verejne ich zosmiešňovať alebo osočovať. Jedna vec je šuškať si o ťažkom osude svojich spoluobčanov a druhá vec je otvorene sa vysmievať ich nešťastiu.
Neveľmi chápem, prečo si to tí ľudia nechajú. A pravdepodobne je to tak každý jeden rok! Dozvedeli sme sa, že je za tým skupina mládeže podporovaná starostom. Ktovie prečo sa nikto neozve a nezruší tento divný zvyk. Zdá sa totiž, že prináša potešenie len spomínanej skupine pisateľov, starostovi a škodoradostným ľuďom, ktorí náhodou pred domom nič napísané nemajú. Však to predsa v konečnom dôsledku nemôže prinášať nič iné než zlo!
A možno do toho vôbec nevidím a nemám zmysel pre humor. Možno sa to Němčičanom páči a celý rok sa tešia na to, čo zas na nich nájdu a ako ich zas zahanbia.
Nápis pred Richardovým domom. V dedine nechápu, prečo k nemu stále chodia nejakí ľudia, ktorí u neho pracujú len za stravu a byt (ako my). Zdá sa im to divné a neuveriteľné.
Nápisy časom zmyje dážď. Kým sa tak stane, ľudia v dedine si ich dávno prestanú všímať. Občas ešte prídu turisti na ochutnávku vína, občas niekomu pricestuje návšteva, občas dedinou prepedálujú cyklisti a všetci si prečítajú a dozvedia sa niečo osobné a súkromné a nepríjemné o ľuďoch, ktorých vlastne ani nepoznajú a zabudnú na to skôr, než prejdú cez ulicu. Potom ešte tri krát zaprší, nápisy zmiznú a začne sa rozprávať o niečom inom. Nikomu sa v podstate nič vážne nestane.
Ale aj tak – veľmi čudný zvyk.
Autor: tikaka
