Vianoce

25. december 2019

 

 

Po krutom novembri a smutnom, tmavom decembri prišlo do života svetlo a nádej. Zimný slnovrat priniesol radosť a chuť postaviť sa novým dňom. Dažde zmyli prach jesene, prebudili machy a lišajníky, dovolili jeleňom, srnám a pumám stiahnuť sa do vyšších hôr. Les stíchol a zahalil sa do celodennej hmly. Vrchy naokolo sú biele, cesty sú blatisté, korytá potokov hučia hojnosťou vody.

Farma je pokojná – mnoho Kamarátov išlo na sviatky k rodičom, domy ostali poloprázdne. Vianoce sa tu oslavujú veľmi netradične 24-ho decembra večer – po európsky. Naše Vianoce začali už v pondelok (23.decembra). Doobeda sme dostali stromček, ktorý sme spoločnými silami dokázali upevniť do starého, krivého stojana. Zdobili sme ho postupne, dopĺňali sme tým, čo sme našli v zaprášených krabiciach pod schodami, sušenými pomarančovými kolieskami, voňavými sviečkami z včelieho vosku, pod stromček sme rozložili drevený Betlehem a kmeň sme obmotali širokou zlatou stuhou. Večer sme sa teplo obliekli, posadali do aut a odviezli sme sa do neďalekého mesta, ktoré je známe svojim vysvieteným a vysvetielkovaným centrom. Niekto sa skutočne vyhral: všetky stromy a stĺpy sú obalené svetielkovými reťazami; na strechách sú žiariaci snehuliaci, vláčiky, vianočné stromčeky či soby; vo výkladoch obchodov, na domoch, na pouličných lampách… všade je záplava rôznofarebných svetiel. Vianočná nálada si nás našla.

 

V dome nás bolo iba osem. Za posledné dni bolo treba veľa vecí urobiť, ozdobiť, nachystať, navariť, upratať, zabaliť darčeky a zároveň všetko zosúladiť s celokomunitným vianočným programom. Ten bol vymyslený dosť nešťastne a rozhodne neprial domom, ktoré by chceli v pohode a bez stresu stráviť Vianoce po svojom. No keďže nás je osem, každý si na seba vzal kúsok z tej velikánskej hory práce a nakoniec to dopadlo tak, že sme všetci prežili veľmi pokojné, príjemné a ani trošku nie stresujúce sviatky. Je až neuveriteľné, aká idyla to bola!

 

 

Vo vianočné ráno sme vstali trochu neskôr a dali sme si na raňajky slávnostné, vianočné palacinky. Potom, zatiaľčo Mirko so Svetluškom rozvážali darčeky po ostatných domoch, sme my ostatní začali variť. Dokonca aj Víla vyšla zo svojej izby a sama sa ponúkla, že pomôže. To bol taký malý, vianočný zázrak! Uvarili sme, pripravili sme, trochu sme si posedeli, zaspievali a to už bol čas neskorého obeda. Toľko jedla som ešte na stole v Slnečnom dome nevidela! Trošku sme to prehnali s množstvom ale to snáď nevadí. Po obede sme sa šli pozrieť na krátku vianočnú hru alebo skôr jasličkovú pobožnosť, v ktorej účinkovali aj obe naše deti (pastieri), naša Pomocníčka (anjel) a Víla (Mária). Keď sme sa vrátili domov, bola už tma. Zapálili sme svetielka a sviečky, zaspievali sme zopár kolied a pustili sme sa do rozbaľovania darčekov. A chrúmania sladkého pečiva, samozrejme.

 

Sviečky na stromčeku dohoreli a my sme sa opäť obliekli, obuli a vydali sme sa smerom k chlievu, kde trávili svoj vianočný večer všetky naše zvieratká: kravičky, ovečky a sliepky s jedovitým kohútom. Prasiatka už nemáme…teda máme, ale v mraziaku. Kým prišla deviata hodina, stála väčšina obyvateľov našej malej dedinky v úzkej uličke medzi ohrádkami a začalo sa spievať. Väčšinu piesní som nepoznala, nikdy som ich nepočula a možno už ani nikdy počuť nebudem. Jedovitý kohút sprvoti kikiríkal a snažil sa prehlušiť spevákov, ale potom to vzdal a počúval. Ovce sa tvárili, že im je všetko jedno. Čierne kravy prišli bližšie a so záujmom sledovali. Vonku lialo. Cesty sa menili na rieky blata.

 

Vôňa slamy ukončila Vianočný deň. Pršalo až do ďalšieho rána.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Komentáre:

  1. Stastny novy rok,priatelia!S obdivom vas sledujem a tesim sa na opatovne stretnutie.xox

Napísať odpoveď pre pehapetra Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *