10. september 2013

 

 

Včielka Maja je veľmi zaujímavé zvieratko. Keby bola človek a žila by v dnešnej dobe, nemálo by trpela. Pravdepodobne by nemala žiadnych kamarátov a každodenne by narážala na odpor spoločnosti, hlúposť a obmedzenosť.

 

 

Odvážna a zvedavá

Vykukla z úľa pár hodín po “narodení“ a zistila, že svet je pekný. Čoskoro na to zistila, že ak bude zbierať šťavu (peľ?) ako ostatné včely, nikdy ten pekný svet nespozná. A tak si odletela. Neskúsená a sama. Zvedavosť a túžba všetko vidieť a preskúmať bola silnejšia, než strach z neznámeho.

Ešte veľakrát potom ako opustí úľ, prejaví Maja svoju odvahu, ktorá do veľkej miery pramení najmä z neznalosti. Zaujímavé však je, že hneď ako si nebezpečenstvo uvedomí, nastupuje zvedavosť, ktorá ju poháňa dopredu. Výsledkom je neobyčajný a pestrý život.

 

 

Vidí v ostatných predovšetkým to dobré

Táto vlastnosť je niekedy až zarážajúca. Včielka Maja otvorí náruč a srdce aj keď sa všetci otočia chrbtom. Prehliada hundranie, ponižovanie aj neposlušnosť, pretože cíti, že vychádzajú predovšetkým z nešťastia toho-ktorého chrobáčika. Neodsudzuje a nesúdi. Snaží sa porozumieť. Za odmenu sa dozvie mnohé veci o živote a prežívaní ostatných. Získava nových kamarátov a je jej dovolené nahliadnuť do ich srdca. Je veľmi zriedkavé vidieť niečo tak komplexné v rozprávke.

 

 

 

Zdravé sociálne vzťahy

Maja dokáže nadviazať kontakt s hocikým. Nedrží sa len v okruhu včiel. Naopak: postupne sa učí komunikovať so všetkými obyvateľmi lúky bez ohľadu na ich vzhľad, vek, správanie, skúsenosti alebo zvyklosti. Dokáže dôstojne prijať pomoc a zároveň je pripravená pomoc poskytnúť. Nestavia sa však do pozície ovládanej, závislej chudinky, ani do pozície najschopnejšieho Všadebola.

Jej najlepším kamarátom je trochu lenivý a pomalý Vilko. Maja sa k nemu správa s úctou a aj keď mu niekedy jeho lenivosť vyčíta, nezosmiešňuje ho. Tak isto sa ním nenecháva brzdiť alebo obmedzovať. Vníma svoju samostatnosť a nezávislosť na Vilkovi aj napriek tomu, že je to jediný člen jej druhu, ktorý ostal po jej boku.

 

 

Neváha ísť svojou cestou

„Nie si ty náhodou včela? Čo tu robíš? Včielky sú predsa usilovné! Mala by si ísť znášať šťavu, ako ostatné včielky!“ Niečo podobné počuje Maja niekoľko krát potom, ako opustí úľ. Vždy na to reaguje diplomatickým mlčaním. Načo vysvetľovať niekomu, kto by to pravdepodobne aj tak nepochopil?! Maja sa veľmi skoro vo svojom živote rozhodne plniť si svoju túžbu: žiť slobodne, veselo, zaujímavo a robiť to, čo ju napĺňa. Čo na tom, že je to každý deň niečo iné?! Nenúti ostatné včely aby žili rovnako a nemyslí si, že sú horšie, keď zostali v úli. Ona sa rozhodla a znáša následky – dobré aj zlé.

Tento moment nežného ale odhodlaného odporu voči konvenciám je podľa mňa veľmi zaujímavý a v súčasných rozprávkach vcelku netradičný.

 

 

Poučné

Keďže to nesúvisí priamo s Majou, zaraďujem až nakoniec. Nuž, múdrosti v rozprávke rozdáva najmä lúčny koník Flip (ktorý mi niekedy dosť ide na nervy) a občas počujeme nejaké to drobné príslovie od Vilka. Maja je skôr príjemcom, než zdrojom nových informácií.

Divák sa počas každej jednej časti rozprávky dozvie niečo nové zo života hmyzu. Zvyčajne je informácia podaná veľmi nenápadne a nenútene. Mnohokrát si ani dospelý človek neuvedomí, že ho práve poučili. Veľa udalostí, motívov a bežných kolobehov v prírode je tam zobrazených niekoľko krát v rôznych kontextoch. To pomáha dieťaťu hľadať a nachádzať súvislosti.

 

 

PS: Teraz nedávno (2013)  Včielku Maju prerobili do novej podoby. Nevidela som ani jeden diel, po asi 30 sekundách pozerania som to vypla – grafika aj farebnosť boli pre mňa viac než odpudzujúce. Takže vlastne ani neviem, či aspoň obsah ostal rovnaký.

 

 

 

Autor: tikaka