Všetko čo potrebuješ je…

7. január 2013

 

 

Vziať malé dieťa so sebou na výlet môže byť celkom stresujúce. Hlavne na začiatku, keď človek nevie čo všetko treba zobrať, čoho by sa mal báť, ktoré rady by mal počúvať, s čím by mal rátať a s čím musí rátať. Postupne sa táto veľká kopa strachu, stresov a neistôt rozplynie a človek začne rozmýšľať skôr nad tým, čo netreba brať, čoho sa nemusí báť a že väčšinu z tých rád nemal počúvať vôbec. Nakoniec zistí, že dieťa je ľudská bytosť ako on sám, má veľmi podobné potreby a víkendová stanovačka či výlet do hôr nie je akcia na ktorú sa treba pripravovať 3 dni dopredu len kvôli tomu, že ide aj nejaké to batoľa navyše.
Za necelé dva roky chodenia po výletoch s našimi dvoma deťmi sa nám vyprofiloval zoznam šiestich podstatných vecí, na ktorých si dáme vždy záležať. Zoradila som ich v poradí od relatívne najmenej dôležitej po tú najdôležitejšiu.

 

 

6. Jedlo a spánok

Čím sú deti staršie, tým viac dokážu vydržať bez pravidelného prísunu jedla. Nie že by sme ich týrali hladom (!), ale keď treba, tak sa zaprú a vydržia. Keď treba, tak zjedia aj to, čo im nechutí. Chápu, že iné jednoducho nebude. Inak zjedia asi 1,5 až 2 násobok toho, čo zjem za deň ja. Ešte stále sa zmierujem s tým, že moje deti, s prepáčením, žerú ako prasiatka.

Malé deti musia cez deň spať. Jedno dlhšie, druhé kratšie, tretie skoro vôbec. Tu u našich platí to, čo pri jedle: čím sú staršie, tým viac vydržia. Hoci aj celý deň, ak to situácia vyžaduje. A vyspia sa hockde: v aute, v autobuse, v šatke, v parku, pod stromom, na chate… Naučili sa, že spánok sa viaže na únavu, nie na špecifické miesto.

Čiže aj keď jedlo a spánok sú samozrejme veľmi dôležité, je možné naučiť deti tomu, že raz za čas nebudú mať tieto dve biologické potreby naplnené okamžite a v takej miere v akej by si práve priali.

 

 

5. Tepelný komfort

Oveľa dôležitejšie ako jedenie a spánok sa ukázalo udržiavanie detí v teple. Ak im je veľmi zima, vypnú sa. Jednoducho prestanú fungovať, prestanú komunikovať, prestanú sa hýbať. Ak sa to okamžite nerieši, neuveriteľne rýchlo sa úplne vyčerpajú, čo následne vedie k zníženej schopnosti vytvárať a udržiavať teplo. Potom ich už darmo obliekame! Našťastie už pocit chladu takmer vždy oznámia v dostatočnom predstihu.

 

 

4. Prihliadnutie na schopnosti najslabšieho člena

Asi skoro každý najmladší súrodenec si pamätá, ako v detstve utekal a nestíhal za rodičmi a staršími súrodencami, ktorí sa strácajú niekde ďaleko vpredu za zákrutou. Alebo ako už naozaj nevládal chodiť po otravnom meste, pričom ostatní členovia rodiny sa ešte len dostávali do tempa. Máme to šťastie, že najslabších členov máme dvoch. To už je polovica a tá sa nedá prehliadnuť či odignorovať.

Niekedy je to veľmi nepohodlné. Priznávam sa dobrovoľne. Niekedy ma ide uchytiť, keď musíme ísť z nohy na nohu dlhé hodiny, pretože naše deti majú práve náladu na rýpanie sa v blate a skúmanie mravcov. Miestami som nervózna, keď im zjedenie jedného rožka a jednej papriky trvá vyše 40 minút. Ale snažíme sa ostať pokojní. Zvyčajne nám to ide.

 

 

3. Motivácia

Motivácia je základ každej činnosti. Nemôžem povedať 3-ročnému dieťaťu: „Tak! Ideme na prechádzku. Kam? Hm… len tak. Tam a zas späť. … Ako to myslíš že: čo tam je? Nič tam nie je! Však sa ideme len prejsť! Nechápeš?“. Motivácia a cieľ cesty sú dôležité. Snažíme sa nemotivovať jedlom a už vôbec nie sladkosťou. Snažíme sa hľadať niečo iné. Nie vždy sa to dá. Vtedy prídu vhod tajne zbalené koláče od babky.

Všimla som si, že čím sú deti staršie, tým viac sa dokážu motivovať samy. Začína pracovať fantázia a my sa už nemusíme snažiť tak urputne, ako kedysi. Sú schopní namotať sa na čokoľvek a sú schopní si to “čokoľvek“ sami nájsť. Stačí trocha úvodnej dramatizácie, a potom už to ide ako po masle.

 

 

2. Oddych

Na správnom mieste a v správny čas je nevyhnutný pre regeneráciu malého telíčka. Dáva možnosť zmeniť polohu tela: sadnúť si po dlhej prechádzke, alebo pobehať si po niekoľkohodinovom cestovaní v aute. Dáva príležitosť na uvedomenie si nového priestoru a plynúceho času. Rozdeľuje deň do menších častí a poskytuje deťom záchytné body.

Párkrát som už čítala rady typu: počas výletu s menšími deťmi robte často prestávky a nezabudnite im zobrať niečo na hranie, omaľovánky, knihy, obľúbených macíkov alebo autíčka, aby sa mohli počas pauzy zahrať. To mi však príde ako priamočiare ochudobňovanie dieťaťa o unikátny zážitok, ktorý mu pobyt mimo známe prostredie ponúka. Keď sme v lese, v dedinskej krčme, na parkovisku pri diaľnici alebo na vlakovej stanici, máme zrazu k dispozícii tucty nových podnetov, tucty predmetov, situácií, zvukov a vôní. Všetko okolo nás len čaká na to, aby sme si to všimli a ukázali svojim deťom. Nie je trochu divné dať im miesto toho sto krát predtým videné leporelo?

 

 

1. Pohoda

Najdôležitejšia vec. Môžeme byť najedení, vyspinkaní do ružova, môžeme mať vzrušujúci program plný prekvapení… Ale keď sme my, rodičia, nespokojní, nervózni, vystresovaní, smutní alebo nahnevaní, nikdy to nebude dobre. A aj vtedy keď sme nespokojní, nervózni, vystresovaní, smutní alebo nahnevaní a tvárime sa, že je všetko v poriadku, stále to nebude dobre. Deti nie sú hlúpe.

Dobrá nálada, humor a pozitívny prístup dokážu všetko zachrániť, dokážu zmeniť nočnú moru na znesiteľnú situáciu, pomáhajú nám nájsť v sebe silu zhlboka sa nadýchnuť… po stý krát ten deň… a zvládnuť všetko tak, aby to bolo dobre.
Keď sú rodičia šťastní, deti sú šťastné. Funguje to bez výnimky. Niekedy mi to príde ako zázrak, ale funguje to.

 

 

 

 Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *