Prechod Českého raja s deťmi – 5.deň (Turnov – Besedice)

1. jún 2018

 

 

Pod hrozbou popoludňajších búrok sme sa ráno poponáhľali zo Sokolovny a pred siedmou sme už kráčali z Turnova k Frýdštejnu. Asfaltová cesta sa striedala s lesmi, lúkami a skalnými vyhliadkami. Na poliach kvitli nevädze a vlčie maky, obzor sa skrýval do rozmazaného oparu. Vzduch sa nehýbal. Prechádzali sme krásnou prírodou, veľmi upokojujúcou, terapeutickou. Cítila som, že Český raj sa konečne dostal až ku mne, do vnútra mojej duše a mysle. Trvalo mu to päť dní, ale dokázal to. Ostávalo už len nechať sa viesť, nechať sa pohladkať, nechať sa potešiť.

 

 

Hrad Frýdštejn bol ešte zavretý. Nijako nás to nemrzelo, aj tak sme plánovali len prejsť okolo. Našou prvou dnešnou zastávkou bol skalný hrad Vranov-Pantheon, ktorý leží nad Malou Skálou. Pantheon je zapamätateľný hrad. Zasadený do skál a lesa, s miestami a zákutiami kde sa človek musí zastaviť a zamyslieť, s tiesnivou atmosférou a sebavedomým dojmom. Pantheon je zrúcanina ako žiadna iná a aj preto sme sa rozhodli, že sa tu zastavíme a zdržíme sa pri jej prehliadke. Prehliadku návštevník absolvuje sám, s písaným sprievodcom v ruke. Niektorí dávni majitelia a správcovia hradu boli podľa všetkého poriadni podivíni, umelci, národovci a vzdelanci, pretože pri prehliadke sa človek niekedy až nevie rozhodnúť, čo si má o tom všetkom myslieť. Možno je to len môj pocit, ale Hrad Vranov-Pantheon sa nijako nehodí do žiadnej škatuľky.

 

 

Z hradu sme zbehli do Malé Skály. Vo fľašiach sme už nemali žiadnu vodu. Teplo bolo neznesiteľné a všetci sme boli spotení až po lem ponožiek a okraj rukávov. Vodu sme doplnili v prameni za Jizerou a vykročili sme na poslednú časť nášho výletu – smerom k skalnému bludisku Chléviště. Deťom sa nechcelo ísť ďalej. Ani nám sa nechcelo ísť ďalej. Keby som nevedela, že skalné bludisko naozaj stojí za to, asi by sme sa na to vykašľali a ukončili by sme naše trápenie hneď tam, v tieni, na brehu Jizery. Zojka to ešte skúšala s poplašnými správami o tom, že vidí búrkové mraky a zdalo sa jej, že hrmí a preto by sme sa radšej mali vrátiť…ale nevyšlo jej to 🙂 a musela ďalej šlapať do strmého kopca.

Kopec z Malé Skály pod Sokol nebol objektívne vôbec nič strašného. Pre nás to bol Gerlachovský štít. Oddychovali sme každých 100 metrov. Keď sme došli na rázcestie Pánovo pole, boli sme na konci fyzických aj psychických síl. Sedeli sme v tichosti na lavičkách a jedli…už si ani nepamätám čo. Asi nejaké pečivo s nejakým syrom a nejakou zeleninou. Ako sme tak sedeli a sústredene prežúvali, zišli sa čistou náhodou na križovatke niekoľkí ľudia. Prišli z rôznych strán v tom istom čase a všetci sa rozhodli zastaviť sa. A tak sa stalo, že sa na dve minúty stretli uprostred lesa Poliaci, Slováci, Nemci a Česi. Po chvíli sa všetci naraz pohli a pokračovali svojim smerom.

 

 

Skalné bludisko Chléviště skutočne stálo za tú námahu a premáhanie sa. Deti za pár minút pochopili čo majú pred sebou, poňali obrovský potenciál tohto miesta pre svoje hry a ponárania sa do fantázie a premieňali sa striedavo na lovcov, prieskumníkov, indiánov a horolezcov. Behali medzi skalami, preliezali, podliezali, naschvál sa strácali v uličkách, tuneloch, štrbinách a priechodoch…a potom sa adrenalínovo nachádzali a od samej blaženosti len neartikulovane komunikovali a pišťali. Ani nedýchali, nezastavovali sa, splývali s absolútnou radosťou v sebe. Nádherný pohľad, nádherný zážitok.

Tu sme ukončili naše putovanie po Zlaté stezce Českého ráje. Značka ďalej vedie cez Koberovy na Kozákov (najvyšší bod trasy) a potom ďalej do Jičína. Cesta je ešte dlhá-predlhá a na trase som nenašla žiadne extra zaujímavé miesta, ktoré by nás nútili pokračovať ďalej. Zbehli sme do Malé Skály a vlakom sme sa odviezli späť do Turnova. Do Sokolovny sme dobehli za hrmenia a tesne pred tým, ako sa spustil dážď.

 

 

 

Popis trasy:
Trasa je dlhá približne 19 kilometrov. Začínali sme o 6:40, došli sme o 14:00. Do tohto času sa započítavajú všetky zastávky a prestávky, blúdenia a fotenia, zachádzky a obchádzky.

Z Turnova prejdeme na Dolánky na severnom okraji mesta a potom ďalej po červenej značke, po ceste až na koniec Bukoviny. Od Bukoviny ideme cez polia a potom chvíľu lesom (asi 1,5 km), až kým neprídeme k hlavnej ceste. Tu opäť nasleduje krátky (600 m) kus asfaltky. Čoskoro začne pekný les so skalami, vyhliadkami, tieňom, občasnými lavičkami, lávkami, schodíkmi a rebríkmi. Prejdeme po okraji skalného mesta Drábovna a napojíme sa na asfaltku, ktorá nás prevedie cez Voděrady až k zrúcanine hradu Frýdštejn. Od Frýdštejnu pôjdeme po zalesnenom skalnatom hrebienku k zrúcanine hradu Vranov-Pantheon. Odtiaľ v priebehu 15 minút zbehneme do Malé Skály.

V Malé Skále prejdeme cez most a pôjdeme po prúde Jizery ešte asi 500 metrov. Potom sa stočíme prudko vľavo a čoskoro začneme stúpať do zalesneného kopca. Stúpanie je strmé, ale nie dlhé. Podľa mapy je to asi 1 km. Na rázcestí Pánovo pole opustíme červenú značku a odbočíme vpravo, na žltú značku, k skalnému bludisku Chléviště. Žltá značka tvorí okruh NCH Besedickými skálami, ktorý turistu prevedie cez všetky vyhliadky, významné miesta, na vrch Sokol (562 m.n.m.) a nakoniec naspäť na rázcestie Pánovo Pole. My sme si urobili len polovicu tohto okruhu a po červenej sme sa vrátili späť do Malé Skály.

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *