Prechod Českého raja s deťmi – 6. deň (Dům přírody Českého ráje)

2. jún 2018

 

 

Plány na posledný deň sa menili rýchlosťou blesku, ovplyvňované neistou predpoveďou a taktiež pocitom, že už snáď tých skál aj stačilo. Úplne pôvodne sme si chceli posledný deň prejsť Klokočské skály. Klokočské skály sú hneď pri Turnove, bola by to len taká dlhšia prechádzka tam a späť. Chvíľu sme uvažovali aj nad tým, že si aspoň časť cesty ušetríme autobusom, ale nakoniec sme celý výlet zrušili a rozhodli sme sa navštíviť Dům přírody Českého ráje.

 

 

Dům přírody nájdeme pri železničnej zastávke Dolánky na severnom okraji Turnova. Mali otvárať až o 9 a to nám dalo vyše 2 hodín voľného času. Pred Sokolovnou je menší park a v ňom sme našli perfektné ihrisko. Nebolo veľké, ale bolo originálne a hlavne – určené pre väčšie deti. Nehovorím, že som všade bola a všetko videla, ale odkedy máme deti a preliezame kadejaké ihriská kdekoľvek prídeme, ešte nikdy som nevidela takéto parádne ihrisko, kde sa zabavia aj deti nad 10 rokov. Väčšinu času sme teda strávili tu a potom sme sa presunuli cez Jizeru k múzeu.

Múzeum bolo ešte zavreté – prišli sme 3 minúty pred deviatou. Bolo zavreté aj päť minút po deviatej, aj desať minút po deviatej. Zvonili sme na zvončeky pri vchode, snažili sme sa dovolať na číslo na dverách, ale nič sa nedialo. Vnútri sme videli pohyb a bolo jasné, že aj tetušky a slečny videli nás, ale stále neotvárali. Ani by nás to veľmi netrápilo, keby nás netlačil čas – chceli sme stihnúť vlak krátko po desiatej. Nakoniec nás pustili dnu, ale ešte ďalších 10 minút sme čakali, kým nám začnú venovať pozornosť a kým sa im naštartuje pokladňa. Nakoniec, konečne, sme mohli začať s prehliadkou.

 

 

Dům přírody Českého ráje predstavuje interaktívnu výstavu prírody rozdelenú do ôsmich častí. Každá časť sa venuje nejakej oblasti. Návštevník môže chytiť, vidieť, ovoňať, zahrať sa, vypočuť si spev vtákov a zvuky zvierat, pozrieť si videá, pozorovať ryby, prečítať si zaujímavé infografiky… Múzeum je výborné pre deti, pretože je skutočne hrové a hravé, veselé, prekvapivé a nečakané. Cez výstavu prechádza návštevník sám, takže musí objavovať čo všetko tá-ktorá časť ponúka, musí skúšať, otvárať, hľadať, pozerať a počúvať. Dozvie sa niečo o lesoch, zvieratách, vodných plochách, sopečnej činnosti, vtáctve, vzniku pieskovcových veží, o kvetoch aj o vplyve človeka na Český raj.

 

 

Mali sme slabých 40 minút na celú prehliadku. Bolo to príliš málo na to, aby sme si všetko pekne prezreli a užili. Škoda, že práve dnes sa im nepodarilo otvoriť načas. Napriek tomu sme boli radi, že sme aspoň niečo videli a ponáhľali sme sa na vlak.

Piatimi vlakmi sme sa v priebehu 9 hodín dopravili domov. Stal sa zázrak: ani jeden z tých vlakov nemeškal a stihli sme všetky prípoje. Nikde (okrem Turnova) sme nemali viac než 15 minút na prestup, takže to pokladám za čarovné a takmer neuveriteľné. Po ceste nám lialo aj pálilo slnko, fúkalo a aj tri dúhy sme videli, zahrali sme sa všetky hry ktoré sme si so sebou vzali, zjedli sme všetko jedlo ktoré sme mali a naučili sme nášho spolucestujúceho v kupé hrať SET. Domov sme prišli tesne po západe slnka a od únavy sme nemohli zaspať, ale nakoniec sme zaspali a spali sme až do rána. 🙂 

 

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *