28. máj 2018
Ráno v Bosni bolo také teplé ako muselo byť niekde na juhu Bosny. Okná na východ nám zabezpečili saunu hneď od východu slnka. Rýchlo sme sa pratali z izby do nie veľmi chladnejšieho rána.
Ako by som to napísala, aby som to všetko opísala a zároveň sa neopakovala? Dnes mal celý deň také rovnaké zafarbenie, len v rôznych odtieňoch: Od hradu Valečov a jeho skalných světniček, cez Drábské světničky, Příhrazské skály, Studený průchod až po Staré Hrady (Starou Hradu? – názvy v mapách sa líšia) sme chodili a preliezali cez pieskovcové skaly, po schodíkoch, rebríkoch, cez skalné mestá, okolo skalných okien a komôrok, veží, jaskyniek a rôzne tvarovaných balvanov. Priehlbinky a komôrky boli všetkých veľkostí: komôrky pre včely, komôrky pre plchy, komôrky pre lasice, komôrky pre jazvece, komôrky pre deti, komôrky pre dospelých, komôrky pre celé rodiny a niektoré aj pre slony a žirafy. Vstup do Českého raja bol skutočne veľkolepý. Prešli sme si jedny z najkrajších a najznámejších skalných atrakcií tohto maličkého národného parku. Aj keby nám po zvyšok týždňa pršalo, stál by výlet za to.
Za 6 hodín sme (a teda hlavne deti) prešli od divého až šialeného nadšenia „poďme vyliezť všade a vliezť všade a najlepšie dvakrát!!!“ až po unavené „aha, ďalšie skaly!“ ku koncu našej dnešnej púte. Za 6 hodín sme prešli len 15 kilometrov, pretože sme sa neustále zastavovali, fotili a čakali na deti, ktoré zhodili ruksaky a šli preskúmať dvadsiatu siedmu dieru v pieskovci alebo bežali vyliezť na štrnástu skalnú rímsu vo veľkosti obrej police. Za 6 hodín sme vypotili všetko čo sme za posledný týždeň vypili a určite aj niečo navyše. Dusné teplo sa zákerne spolčilo so štípucim a inak otravným hmyzom a Zojka si na polceste úprimne zaželala byť doma. Napriek tomu bol dnes deň plný detskej radosti: dobrodružné skaly dopĺňal environmentálne zameraný detský náučný chodník s krásnymi prírodovednými úlohami a morálku v tíme zdvihol dobrý čierny chlieb s obľúbenou sójovou nátierkou v črievku od nemenovaného stredoslovenského výrobcu. Nátierku sme objavili v supemarkete v Mnichově Hradišti a boli sme takí prekvapení, že sme si ju bez rozmýšľania kúpili na obed.
Poobede sme skončili u Komárovského rybníka. Pri Zakopané sme zišli z červenej značky a o necelých 3O minút sme boli v kempe pri brehu. Podľa názvu rybníka som podvedome čakala veľa komárov, a teda pokračovanie nášho dnešného trápenia, ale nebol tam ani jeden. Ako dobre! Najedli sme sa, umyli, deti sa okúpali v rybníku a zahrali sa.
Trochu pobavení a trochu prekvapení sme sa stali svedkom v spoločnosti stále prítomných rodových stereotypov: V ženskej časti umyvárne/WC bolo upozornenie, že za pranie oblečenia a umývanie riadu bude uložená pokuta 500 Kč. Bolo to trochu čudné, pretože pri inom umývadle bolo zas napísané, že je určené LEN na umývanie riadu. Kde si má potom človek preprať ponožky?! Našťastie, vedeniu kempu asi nenapadlo, že muž by bol ochotný a schopný niečo prať alebo umývať, pretože v pánskej časti umyvárne žiadny podobný zákaz ani príkaz nebol. Mirko nám teda opral ponožky bez hrozby pokuty a pohoda našich nôh na nasledujúci deň bola zachránená.
Popis trasy: |
Trasa je dlhá približne 15 kilometrov. Začínali sme o 7:15, došli sme o 13:30. Do tohto času sa započítavajú všetky zastávky a prestávky, blúdenia a fotenia, zachádzky a obchádzky.
Dnes ideme celý deň po červenej značke. Z Bosně vyjdeme po ceste k hradu Valečov. Hrad otvárajú o 9:00. V okolí hradu, popri trase, je niekoľko tuctov izbičiek / komôrok vytesaných do skál. Tiež sa tu napájame na detský NCH Příhrazskými skálami. Niekoľko kilometrov ideme lesom, občas narazíme na nejaké usadlosti. Chvíľu pred Drábskými světničkami začneme strmšie stúpať. Od Drábských světniček začínajú skaly, vyhliadky, priechody a skalné okná, veže a steny. Chodník je ľahko schodný, len v okolí Staré Hrady si kde-tu pomôžeme schodmi a rebríkmi. Od rekreačného strediska Příhrazy vedie veľa, veľa schodov celkom prudko hore a potom už pokračujeme príjemným lesom okolo skál. Pri Zakopané opustíme červenú značku a zídeme do dediny. Pred sebou máme Komárovský rybník. Na jeho brehu je niekoľko kempov s možnosťou ubytovania v stane, v chatkách aj v karavane (prenajatom či vlastnom). |
Autor: tikaka