13. júl 2016

 

 

S odstupom niekoľkých dní od dokončenia Barborskej cesty môžem a musím povedať, že všetko, čo sme zažili bolo predovšetkým a hlavne dobré, príjemné a pekné. Až sa mi to teraz, keď si to po sebe čítam, zdá nemožné. Ale tak to bolo. Bol to veľmi, veľmi pozitívny zážitok. Barborská cesta je zaujímavá tým, že má viacero vrstiev, resp. dá sa vnímať rôznymi spôsobmi. Každý si môže vybrať, čo si z nej chce zobrať.

 

Turistická

Brať Barborskú cestu hlavne ako klasickú turistiku, ako fyzický výkon v prírode, sa ponúka snáď najokatejšie. Máte určitý počet kilometrov, ktorý už začína predstavovať naozaj zaujímavú výzvu a robí z Barborskej cesty taký malý diaľkový pochod pre začiatočníkov. Prechádza sa lesmi aj lúkami, cez dedinky aj usadlosti, dolinami, po strmých kopcoch aj tiahlych a nenápadných kopcoch, po lúčnych cestách, lesných chodníkoch aj po asfaltových cestách.

Barborská cesta vedie síce aj cez mestá, ale väčšinou ideme prírodou kde behajú srnky, diviaky a zajace, škriekajú sojky a vrany, klope ďateľ, lezú chrobáky a bzučia včely, kde vonia pamajorán a kvitne ľubovník, kde dozrievajú maliny a chutia jahody, kde je veľa húb, pretože hubári sem až tak nechodia a zavše to okolo vyzerá medveďovo. Vytrvalí diaľkochodci a milovníci prírody si prídu na svoje.

 

 

Poznávacia

Nech začneme Barborskú cestu kdekoľvek, máme tisíc a dve možnosti niečo sa naučiť, niečo nové sa dozvedieť, niečo vidieť a niečo nové zažiť. Ak nám nestačí poznávanie prírody v prírode, môžeme využiť možnosti, ktoré ponúka väčšina miest a dedín, cez ktoré prechádzame.

O baníctve nám veľa povedia v Španej Doline, Banskej Štiavnici a v Kremnici. V Sv. Antone zas nájdeme poľovnícke múzeum. O účinkoch liečivých vôd sa dozvieme v Sklených Tepliciach a na Sliači. Na Pustom hrade a na Šášovskom hrade sa vrátime do histórie nášho kraja. V Kremnici sa dá ísť pozrieť do mincovne, v Banskej Bystrici je (okrem iného) zaujímavé literárne a hudobné múzeum a vo Zvolenskom zámku nájdeme časť diel zo Slovenskej národnej galérie. A to som spomenula len tých pár najvýraznejších možností. Ak má človek čas a chuť, môže skoro každý deň skombinovať putovanie s niečím poučným a náučným a urobiť si tak z okruhu vzdelávaco-poznávací výlet.

 

Duchovná

Alebo ak chcete – náboženská. Ako sa komu páči. Faktom je, že Barborská cesta spája významné religiózne pamiatky a miesta v banskobystrickom regióne a vzhľadom na históriu a kultúru v našom kraji sú to všetko pamiatky spojené výlučne s kresťanským náboženstvom: kostoly v Kremnici či vo Zvolene, katedrála v Banskej Bystrici, kalvárie v Banskej Štiavnici, Kremnici a Banskej Bystrici, artikulárny kostol v Hronseku, kláštor v Sampore, kostolík na Pieskoch, pútnické miesto v Starých Horách a veľa iných.

Ak si odmyslíme túto prostredím danú jednostrannosť, môžeme sa rozhodnúť, ako to všetko pojmeme. Tí, ktorí chcú a potrebujú, si môžu z Barborskej cesty urobiť nádhernú náboženskú púť. No myslím, že i ľudia, ktorí sa nehlásia k väčšinovému náboženstvu objavia po pár dňoch hlboký duchovný rozmer Barborskej cesty. A to aj napriek tomu, že kostoly, kaplnky a kalvárie vnímajú skôr pre ich zaujímavú architektúru. Totižto, keď si tak človek kráča deň za dňom, niekedy v tichu, niekedy v rozhovore, niekedy potiac sa, niekedy utekajúc pred búrkou, niekedy s otlakom na päte, niekedy s muchami nalepenými na lepkavom krku, začne sa ponárať do seba aj napriek sebe, pretože to s nami príroda a relatívna samota po čase urobí. Potom je odrazu všetko okolo akési farebnejšie a hmatateľnejšie, pochopiteľnejšie a vôbec nie hrozné ani hrozivé.

 

 

Utužujúca

A naozaj! Pre niekoho to môže znieť neuveriteľne, ale tých necelých 190 kilometrov stihne z človeka vytiahnuť, čo v ňom naozaj je. A keď už vidíme, aký človek je, ľahšie ho pochopíme a ochotnejšie sa prispôsobíme. Pretože kdesi vnútri tušíme, že aj ten druhý vidí, akí sme my…a dúfame, že náš spoločník od nás neutečie s výkrikom hrôzy do najbližšieho lesa.

Barborskú cestu by som odporúčala ako ideálnu dovolenku pre všetkých, ktorí sa chcú dostať opäť o krôčik bližšie k sebe a k ľuďom s ktorými žijú. Ktorí chcú vystaviť svoje vnútro a zároveň sa neboja spoznať vnútro iných. Ktorí chcú skúsiť, či dokážu byť priateľskí, tolerantní, podporujúci a optimistickí aj keď im nie je fyzicky práve najpríjemnejšie. Niekedy je to ťažšie než vyjsť na ten najvyšší kopec.

 

 

Touto cestou srdečne ďakujeme celému realizačnému tímu, vďaka ktorému Barborská cesta vôbec vznikla a získala takú podobu, akú má dnes. Škoda, že tak málo ľudí o nej vie. Možno sa to časom zmení.

 

 

Viac informácii nájdete na stránke Barborskej cesty: www.barborskacesta.com

 

 

 

Autor: tikaka