Kaštieľ vo Sv. Antone

20. október 2012

 

Bola sobota a tak sa všetci ženili a vydávali. V dedine trúbili autá a v parku pri kaštieli boli tri nevesty a traja ženísi, fotografi s veľkými fotoaparátmi a ich pomocníci s bledými dáždničkami. Mladomanželia sa fotili s kufrom aj v objatí, aj s kvetmi aj s vyskakujúcim ženíchom… Všetky tie pózy, ktoré nájdeme skoro v každej sérií svadobných fotiek. Krútili sa tam a poskakovali hore-dole, smiali sa, skúšali, tešili sa. Aj keď bola na tráve námraza a pichľavé slnko ktoré práve vyšlo spoza hory svietilo do očí. Bolo príjemné sa na nich pozerať. Na ich radosť obkolesenú jeseňou, odrážajúcu sa v pokojnej hladine jazierka.

 

Zrkadlo

 
Deti boli ustaté. Skorej ráno sme ich vyhnali do zimy na Štiavnickú Kalváriu a potom sme skúsili, či zvládnu múzeum vo sv. Antone. Rozhodli sme sa pre ani nie hodinový Malý okruh. Väčšina prehliadky ich veľmi nebavila. Mená, roky, mená, portréty, roky, mená, nábytok, portréty, roky… Aj ja som po chvíli vypla príjem. Miesto toho sme si s deťmi pošepky ukazovali maľovaný riad, obrazy zvierat, obrázkové tapety, okrasné predmety a zrkadlá. Najviac sa im páčili súdky s dierkami, do ktorých sa dávala horúca voda či uhlie a slúžili ako sedacie radiátory.  A samozrejme sa im páčila posledná časť prehliadky: poľovnícka výstava. Tam sa išli zblázniť od radosti. Ryby, psy, dravce, lesné zvery, vodné vtáky aj ozajstný medveď, pušky aj veľké jelene. Počuli sme len: „Pozri!“, „Aha!“, „Pozri sa!“, „Aha, pozri!“, „Poďte sem! Aj tu sú ďalšie zvieratká!“
 

Letí, letí, všetko letí…

 

Tento program ich úplne vyčerpal. Na nádvorí kaštieľa sme sa najedli, vyhriali sme sa na slnku a šlo sa do parku. V parku sa prelínajú upravené, na prvý pohľad udržiavané časti so silnou prírodou, ktorá si úžasne poradila zo všetkými zásahmi človeka. Nevesty a ženíchov vystriedali maminky s kočíkmi a rodiny s malými deťmi. Bolo to tam ako vo veľkom, prírodnom materskom centre. Prešli sme po chodníkoch a schodoch k hornému jazierku a potom späť okolo obrovského gaštana s vtáčou búdkou k dolným jazierkam. Ešte sme zašli k jaskyni, ale tá bola za zamknutou mrežou. Našťastie boli deti už tak unavené, že im to veľmi neprekážalo. Už sa tešili na banán, ktorý sme im sľúbili. Stále sa treba na niečo tešiť.



Ako sa tam dostať:
Prejdeme Banskú Štiavnicu a držíme sa v smere na Sv. Anton / Prenčov/ Hontianske Nemce. Potom už len ideme stále rovno, až kým nevojdeme do obce Sv. Anton.
Prístupnosť / náročnosť / terén:
V parku sa chodí po chodníkoch, občas je kde-tu niekoľko schodov.
Pre deti:
Návšteva kaštieľa v Sv. Antone je ako stvorená pre menšie deti.  V múzeu sú tak milí a ústretoví, že umožňujú prejsť si iba poľovnícku výstavu (čiže iba zvieratká, žiadne historické fakty a artefakty), aj keď to oficiálne neponúkajú. V tejto časti expozície nám dovolili fotiť, inde je to zakázané.
Priľahlý park ponúka možnosť nenáročnej prechádzky. Deti tu nájdu jazierka s rybkami, drevené sochy zvierat, schodíky, poľovnícke posedy a krmelce (na zimu sa niektoré z nich skladajú), mostíky aj malé vodopády.
Keď po vstupe do parku zabočíme vľavo, prídeme po chvíli k malému, jednoduchému detskému ihrisku. 
Poplatky, vstupné, otváracie hodiny:
Otváracie hodiny sa menia vzhľadom na mesiac.
Vstupné závisí od zvoleného okruhu a od veku návštevníka.









 Autor: tikaka




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *