Hry a hračičky pre malé detičky – 3.časť

 

 

HRY VONKU

 

Či už ideme na dvojdňový výlet, alebo na dvojtýždňovú dovolenku, mali by sme pamätať na to, že deti sa potrebujú hrať. Deti sú veľmi múdre, tvorivé a vynachádzavé stvorenia a zvyčajne našu pomoc pri vymýšľaní rôznych hier a aktivít vonku nepotrebujú. Nezaškodí však mať v zálohe okrem lopty aj zopár nápadov navyše.

 

 

Čo kreslím?

Potrebujeme kriedy a plochu na kreslenie alebo piesok do ktorého sa dá kresliť prstom. Zvolíme si napr. kačku a začneme ju postupne kresliť – čiaru po čiare: zobák, celú hlavu, chrbát, krídlo… Medzi jednotlivými časťami dáme deťom priestor, aby hádali, čo sa snažím nakresliť. Keď uhádnu, dokreslíme celý obrázok. Deti ho potom môžu “vyfarbiť“ (ak používame kriedy).

 

 

Pátračka

Prídeme k deťom, tvárime sa nešťastne a povieme:  „Mala som ešte pred chvíľou gaštany, ale niekde sa mi stratili!!! Poďte mi ich prosím pomôcť hľadať!” Keď deti naznášajú gaštany, chvíľu sa tešíme, ale potom si spomenieme, že nám ešte chýbajú biele kamienky / ihličky / kusy kôry / javorové listy / …a znova poprosíme deti o pomoc. Tak môžeme pokračovať, kým to deti baví. Nemusíme hľadať len veci, ktoré sa dajú priniesť. Môžeme to obmieňať – povieme: „Zdalo sa mi, že som tu niekde videla živicu / mravenisko / špinavú ponožku / slimáka / brezu. Ale teraz to nemôžem nájsť! Nevideli ste to niekde?“ Pri hre je nutná schopnosť improvizovať a pohotovo využiť čo práve vidíme okolo seba. Tak isto je dôležité vybrať bezpečné miesto, aby sme sa nemuseli strachovať, keď sa deti rozutekajú hľadať naše stratené predmety.

 

 

 

Sledovačka

Na hru sú potrební minimálne dvaja zodpovední dospelí. Prvý si zoberie kriedu, farebné papiere postrihané na štvorce / obdĺžniky a ceruzku. Kým deti spia, alebo sa venujú inej činnosti, začne kriedovými šípkami vyznačovať trasu. Každých 100-200 metrov nakreslí miesto šípky krúžok. To je znamenie, že deti musia v týchto miestach nájsť farebný lístoček, na ktorom je napísaná úloha.

Úlohy môžu byť rôzne:

-Také, čo nemajú nič spoločné s prostredím v ktorom sa nachádzame, napr.: „Zaspievaj Pec nám spadla!“ ; „Skáč ako žaba!“; „ Vymenuj 5 zelených vecí!“.

-Také, ktoré sú priamo naviazané na prostredie v ktorom sa nachádzame, napr.: „Nájdi borovicu!“; „Spočítaj koľko tu parkuje aut!“; „Choď do obchodu a kúp Horalku!“; „Nakukni do kostola a porozprávaj čo si tam videl(a)!“.

Trasa by mala po čase zaviesť deti späť na miesto odkiaľ vyšli (domov, k stanu, do hotela), kde si nájdu pri poslednom krúžku odmenu.

Po uplynutí dohodnutého časového limitu sa druhý dospelý vyberie s deťmi po kriedových stopách. Prvý dospelý má potom možnosť dokončiť trasu a umiestniť odmenu.

Kreslenie kriedami môžeme nahradiť kreslením do piesku / hliny alebo stavaním šípok z konárov.

 

 

Triafačka

Hra má veľa obmien, podľa toho, kde sme a aký “materiál“ je poruke. Najprv si nazbierame veľa kameňov alebo šišiek, alebo si vyrobíme loptičky pokrčením novinového papiera. Potom si na zem urobíme značku od ktorej je povolené hádzať a označíme cieľ. Môžeme triafať do stromu, do diery v zemi, do vedra, do kameňa v strede potoka, do prázdnej krabice / prepravky, alebo si môžeme na lúke urobiť kruh z konárov.

 

 

 

Na slepého vojačika

Najprv pripravíme trasu. Niekedy sa stačí rozhliadnuť a zistíme, že ju pre nás vytvorila príroda. Keď sme na zelenej lúke či na poli, musíme si pomôcť sami. Vybranému dieťaťu sa zaviažu oči – bude z neho Slepý vojačik. Druhé dieťa (dospelý) ho musí previesť po vyznačenej trase a starať sa o to, aby sa Slepému vojačikovi nič nestalo, nikde sa nebuchol ani nezakopol. Keď prejdú trasu, vymenia si úlohy. Prekážky na trase nemusia byť náročné. Stačia konáre až po zem, suchý jarok pri ceste, vysoká tráva, väčší kameň alebo spadnutý strom.

Druhý variant hry je pre tie úplne najmenšie detičky. Nepotrebujeme žiadnu trasu a dá sa hrať aj v miestnosti. Opäť zaviažeme dieťaťu oči. Potom ho vodíme po priestore a dávame mu do ruky rôzne predmety, prípadne ho nechávame ohmatávať veľké veci, ako stromy, nábytok, autá, kamene… Keď Vojačik uhádne, čo má v rukách, pokračujeme ďalej.



 Autor: tikaka




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *