Múzeum slovenskej dediny v Martine

29. apríl 2018

 

 

Cesta k Múzeu slovenskej dediny (MSD) je pre motorizovaných návštevníkov zašifrovaná do malých tabuliek s nápisom Múzeum MSD. Aj pri pozvoľnej povolenej rýchlosti 50 km/h sme museli chvíľku rozmýšľať, aby sme pochopili, že Múzeum MSD na smerovníkoch je vlastne Múzeum Múzeum slovenskej dediny a teda presne to miesto kam sa chceme dostať a teda treba rýchlo konať a odbočiť, pretože veľa priestoru na reakciu nám veru nedali. Ešteže boli prázdne cesty! Po troche blúdenia (pretože tabule nie sú na každej väčšej križovatke a nám nedošlo, že keď tam nie je tabuľa, treba ísť rovno) sme sa úspešne dostali na južný okraj Martina, k najväčšiemu skanzenu na Slovensku.

 

msdf

 

Parkovisko bolo prázdne. Otvárali až o hodinu. Prišli sme príliš skoro. Keď sa pred desiatou začali schádzať ľudia, pobrali sme sa spolu s nimi k hlavnej bráne skanzenu. Celkom neplánovane sme sem prišli práve v deň stavania mája a tak sme mali prehliadku rozšírenú o živú hudbu, remeselníkov, stánky, koníky, kozy a iné zvieratá, detské dielničky a samozrejme – o stavanie mája. Neviem preto posúdiť, aký dojem by v nás vyvolal samotný skanzen. Deti sa odviezli na koni, vyrobili si loďky a kvety v detských dielničkách, pozorovali pána čo vyrábal píšťalky a potom iného pána ktorý plietol košíky, poobdivovali perníky, nože, bylinkové mydlá a drevené misky v stánkoch. No a prezreli sme si aj staré domy v múzeu, vozovňu, kostolík, školu, krčmu, hasičskú stanicu, mlyn a sedliacke dvory. Sprístupnených budov nebolo veľa, ale povedala by som, že tak akurát na to, aby to deti bavilo od začiatku až do konca.

 

msdg

 

Múzeum je v prírode, s výhľadom na Martinské hole a Malú Fatru. Viem si predstaviť, že v bežný deň je tu celkom ticho a pokojne – ideálne miesto na zašitie sa pod stromami alebo v tieni za dreveným domcom. Lúky v skanzene boli žlté od púpav a kopce naokolo uzatvárali celú dedinku v zelenom kruhu.

Pôvodne sme chceli ísť aj na prehliadku so sprievodcom. Počas nej si môžu návštevníci prezrieť aj tie stavby, ktoré nie sú voľne prístupné. Vyzeralo to veľmi zaujímavo, ale už nám nevyšiel čas ani sily. Bolo čoraz teplejšie a, ako sa blížilo poludnie, aj čoraz ľudnatejšie. Rozhodli sme sa ukončiť prehliadku a pobrali sme sa k hlavnej bráne. Po ceste sme ešte stihli májový sprievod okrojovaných mládencov s májom a za nimi húf okrojovaných ženičiek ktoré si robili selfíčka. Potom už len predrať sa pomedzi ľudí k parkovisku… Výlet sa vydaril nad očakávania. Deti sa sem tešili niekoľko týždňov dopredu, tak dúfam, že boli spokojné.

 

msdc

 

 

 

Ako sa tam dostať:
Múzeum slovenskej dediny nájdeme na južnom konci Martina, približne kilometer za poslednými bytovkami v štvrti Jahodníky. Cesta vedie okolo prameňa a končí na veľkom parkovisku pri lese. Parkovisko je bezplatné.
Prístupnosť/náročnosť/terén:
Z parkoviska vedie asi 200 metrový chodník k hlavnej bráne. Celý skanzen je prístupný aj pre kočíky.
Pre deti:
Sprístupnené domčeky a hospodárske budovy.
Poplatky, vstupné, otváracie hodiny:
Informácie o vstupnom, otváracích hodinách a plánovaných podujatiach nájdete napríklad aj tu: www.skanzenmartin.sk

 

 

 

Autor: tikaka

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *