10. december 2016
Sponad Banskej Štiavnice, od Červenej studne, vedie cez lúky poľná cesta až k Bartkovmu Majeru. Odtiaľ je to už len kúsok na Zlatý vrch. Výlet po odlesnenom hrebeni môžeme zaradiť medzi tie prudko nenáročné, pri ktorých nám ostane dosť dychu na to, aby sme sa porozprávali so svojimi súpútnikmi a dosť síl na to, aby sme sa poobzerali po otvorenej krajine. Popritom prejdeme celú trasu tak rýchlo, že si ani nevšimneme ako. Lúky Štiavnických vrchov ponúknu v každom ročnom období trochu iný typ krás a zaujímavostí. Niekedy stáda kravičiek a motýle, inokedy sneh a vietor, takmer zakaždým pekné výhľady.
V toto pekné, decembrové ráno sme zanechali hmlu v dolinách a auto na zamrznutom parkovisku na Červenej studni. Ľad sa pomaly topil, však už boli tri stupne, a džíp zaparkovaný vedľa nás sa začal posúvať dole parkoviskom, smerom k ceste. Podložili sme mu všetky štyri kolesá kameňmi a Mirko nechal šoférovi odkaz za stieračom. Potom sme vykročili po červenej značke, smerom k Zlatému vrchu.
Zdvihol sa vietor a čistil nebo od bielych trhancov. Deti kráčali popredu a rozprávali sa. My sme kráčali pozadu a rozprávali sme sa. Pri Bartkovom Majeri sme si vyzliekli bundy. Kým sme stihli prejsť do polky Zlatého vrchu, rozbehli sa k nám traja štekajúci psíci z usadlosti. Hodnú chvíľu štekali a ignorovali volanie a pískanie svojho pána kdesi dole pod kopcom. Potom ich to asi prestalo baviť a vrátili sa späť. Na Zlatom vrchu sme si obliekli bundy. Teplota tu klesla pod nulu a vietor neustával. Žiar a celá kotlina bola ukrytá v hmle. Nad nami sa modrelo nebo. Zjedli sme ovocie a mikulášske sladkosti a pobrali sme sa dole. Tentoraz sme sa držali tak, aby nás psíci nezbadali a nemuseli zas bežať za nami.
Cestou naspäť deti striedavo lámali ľady na mlákach a lepili sa o blato, podľa toho, kde sa aj na poludnie dokázal udržať mráz. Pravdepodobne si dali tajnú súťaž o najšpinavšie dieťa, pretože sa preháňali po blate až kým neboli špinaví až po kapucne. Zojka súťaž s prehľadom vyhrala. Borovice šumeli a holé konáre sa ohýbali do strán. Slnko padalo k obzoru. Na parkovisku na Červenej studni pribudlo zopár áut. Džíp s podloženými kolesami stál tam, kde sme ho pred necelými štyrmi hodinami zanechali.
| Ako sa tam dostať: |
| Ak ideme od Kozelníka či Podhoria, hneď na začiatku Banskej Štiavnice (tesne pred tým ako by sme zišli z kopca do mesta) zahneme prudko vpravo na Červenú studňu a začneme strmo stúpať. Po asi 2 či 3 kilometroch sme na Červenej studni. |
| Prístupnosť/náročnosť/terén: |
| Trasa má dĺžku 10,5 kilometra, prevýšenie je 370m. Dospelému človeku trvá prejdenie trasy 3 hodiny. Ideme tou istou cestou tam aj späť.
Z Červenej studne ideme po červenej na Bartkov majer. Odtiaľ po žltej značke na Zlatý vrch. Naspäť ideme tou istou cestou. Celý čas kráčame po poľnej ceste schodnej aj autom a teda aj terénnym kočíkom po lúkach a pasienkoch, občas lesom. Stúpanie a klesanie je zanedbateľné, mierne, z výnimkou krátkeho výstupu na Zlatý vrch. |
| Pre deti: |
| Nenáročná, vďačná túra vhodná aj pre začínajúcich malých turistov. Bezpečný, prístupný terén, pekné prostredie. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
