22. júl 2017 Stojím pod stromom a pchám sa mirabelkami. Už si dávam do úst možno tridsiatu, ale asi skôr päťdesiatu siedmu. Sú tmavožlté, niektoré takmer oranžové. Voňavé. Šťavnaté. Zojka so Samkom stoja pri mne a oberajú a jedia minimálne tak hltavo ako ja. Už sme si niekoľkokrát povedali, že by sme mali skončiť, pretože nám bude zle, ale keď to sa nedá! Mirabelky sú návykové. Príťažlivé. Výborné. …
17. júl 2017 Zajtra je opäť ten deň, kedy odniekiaľ odchádzame. Deti budú smutné. Našli si tu kamarátky. Také naozajstné, asi prvé v ich živote. Sestričky Alinka a Mimi sú nádherné dievčatká. Slušné, múdre, hravé, trpezlivé a šikovné. Za dva týždne s nimi nebol ani jeden, jedinký problém. Stále sú v dobrej nálade, vedia sa pekne porozprávať, nechcú súťažiť ani byť všade prvé, nepredvádzajú sa ani sa nevychvaľujú, jednoducho – je s nimi dobre. …
9. júl 2017 Po týždni sme sa preladili. Poniektorí z nás sčasti, poniektorí menej. Svet tu funguje odlišne než sme zvyknutí. Dom, akokoľvek fascinujúci, stráca svoje svetlo vždy keď Jola odíde. Ona je tá, ktorá dáva priestoru život. Ona je tá, ktorá udáva tempo a spôsob, akým sa tu veci robia a akým tu ľudia žijú. Človek na to príde až časom, pretože na prvý pohľad sa zdá, …
3. júl 2017 Malinký autobus z Lodže do Bukowca bol takmer plný. Keď sme pristúpili, bol už úplne plný, vrátane uzučkej uličky, ktorú vypĺňali naše ruksaky. Chlapík ktorý pristúpil na ďalšej zastávke otvoril strešné okno a konečne sme sa mohli nadýchnuť. Sedeli sme celkom nehybne, pritlačení k sedadlám miernou úľavou po miernom strese, aký sa občas vyskytne keď prestupujete z vlaku na autobus v neznámom meste a máte na to len 20 minút. Na …
2. júl 2017 Ostáva už len pár hodín do nášho odchodu z Hutiek. Celkom neplánovane sme tu pobudli celý mesiac miesto zamýšľaných dvoch týždňov. Akosi sme tu prirástli a vrástli medzi rozrastenú, rozdivenú trávu a smrekovce. Nebolo ťažké zostať tu dlhšie. Deti sa konečne udomácnili, usadili, začali sa tu cítiť ako doma a nedržia sa neustále do 10 metrov od domu. Boli aj dni, kedy sme ich videli len na raňajky, na …
26. jún 2017 Emma nám priniesla rozptýlenie a zmenu, ktorú sme všetci privítali. Deti sú stále s ňou a otravujú ju kedy sa len dá. Ešte šťastie, že nebýva s nami, inak by sa z nich zbláznila. Počas práce však nemá veľmi kam utiecť a Zojka s Benym sú na nej striedavo nalepení, rozprávajú jej o jedle, Winetuovi, príbehoch od Roalda Dahla, o indiánskych zbraniach aj o legu, zvieratách, domčeku čo si stavajú v lese a o cestovaní. Keď …
19. jún 2017 Je ráno, 7 hodín. Mirko a deti šli pracovať do lesíka. Sedím na prahu domu a vyhrievam sa. Moja pracovná doba dnes výnimočne začína až neskôr, pretože sa starám o malú Veroniku, keď jej mamina odíde do práce. Veronikina pestúnka dnes potrebuje voľno a tak zaskakujeme my. V dierkach v kamennej zárubni majú domček osy a včielky samotárky. Zavše si nosia nejaký hmyz, húsenice, či guľôčky peľu. Pár metrov odo mňa …
14. jún 2017 Začalo to tým, že Mirko zdvihol zrak od kosenia trávy a uvidel staršieho pána vo vedľajšej záhrade, ako si miesto pozdravu klopká na čelo a ukazuje na hodinky. Mirko ho ubezpečil, že vie, koľko je hodín a vie dokonca aj to, od kedy do kedy je nočný kľud. Pánovi to nestačilo a začal Mirkovi rozprávať, že ľudia potrebujú spať! Že DETI potrebujú spať! Že predsa aj NAŠE DETI potrebujú …
12. jún 2017 Minulý týždeň sme prežili dva poľské kultúrne dni. Oba navrhol pán domáci Ryszard a my sme nemohli nesúhlasiť, pretože… prečo by sme mali nesúhlasiť!? Stále si neviem vybrať, ktorý deň bol lepší a zaujímavejší, lebo to sa asi ani nedá vybrať. Deti sa z oboch dní tešili ako škôlkari zo zmrzliny a my vzrastom ne-deti sme sa dozvedeli toľko nových vecí, že sa nám až nechceli zmestiť do hlavy …
6. jún 2017 Dnes ráno sme dve hodiny vytrhávali burinu z ihriska. Ihrisko je pieskové, určené na plážový volejbal, zarastené prasličkami, pastierskymi kapsičkami, malými dubmi, pýrom, púpavou a kadejakými ďalšími rastlinami. Práca to bola meditatívna a pokojná, čo je krycí názov pre prácu piplavú a nudnú. Po dvoch hodinách nebola hotová ani tretina ihriska a prsty sme si už necítili. Ale nie o tom som chcela… Kým som vytrhávala malililinkaté rastlinky, …
