8. jún 2013
Za sebou sme nechali sympatickú dedinku Sklené a po chvíli aj osamotený kríž za obcou. Po oboch stranách cesty sa tiahli lúky plné kvetov a vysokej trávy. Steblá sa skláňali pod váhou rosy, kvapky sa trblietali na lupeňoch. Aká krása! A tu zrazu z cesty odbočoval uzučký chodníček. Tadeto? Tade. Cez tú mokrú, nepríjemne drapľavú, vysokú trávu? Presne tak! Dobre teda.. Poďme!
Deťom siahala tráva miestami po bradu a tak rýchlo skončili na našich pleciach. Značenie sa nám stratilo. Museli sme sa spoľahnúť len na nezreteľný, občas sa strácajúci chodníček v hustej tráve. Rosa mi po chvíli prestala pripadať taká pekná, keď som od nej bola mokrá skoro po pás. Šli sme a šli, nekončiacou lúkou, stále mierne do kopca, smerom k lesu. Vždy keď sa zdalo, že už-už vojdeme do lesa a skončí sa naše trápenie, chodník sa zvrtol a šiel popri, či okolo lesa, len nie do lesa.
Nič netrvá večne a to je dobre. Chodník vošiel do lesa, zložili sme deti a trochu sme sa presušili na slnku, kým sme pozorovali húsenicu. Slnko hrialo, huby voňali a chrobáky nám vŕkali okolo uší. Hneď bolo veselšie. V lese bolo príjemne, išlo sa dobre a onedlho sme už prechádzali tunelom v hustých kríkoch, vykrývač na Bralovej skale na dohľad.
Z Bralovej skaly je výhľad na Rematu, Handlovú, okolité zalesnené kopce a železničnú trať čo sa vinie medzi vŕškami. Vypili sme jogurty (pretože lyžičky sme si zabudli doma), zajedli sme to zeleninou a pokračovali sme smerom k Remate.
Zostup z Bralovej skaly do Rematy je strmý, ale nie nepríjemný. Dokonca by som povedala, že je zaujímavejší než výstup zo Skleného. Popadané stromy a machom obrastené skaly vytvárali atmosféru zelenej divočiny. Blato a klzké kmene krížom cez chodník zas dodávali (najmä pre deti) element dobrodružstva.
Na Remate sme sa zastavili. Remata je rekreačné stredisko s možnosťou ubytovania a stravovania. V zime sa tu lyžuje, cez leto je otvorené kúpalisko. Okrem toho je Remata východiskovým bodom niekoľkých turistických trás do okolia. Deti sa hrali na preliezkach a my sme pozorovali ako sa obloha nenápadne zaťahuje sivými mrakmi. Po hodine sme sa pohli smerom k vlakovej zastávke. Spadli prvé kvapky. Do 30 sekúnd lialo, akoby niekto hadicou polieval. Dobehli sme do prístrešku pri trati, sadli sme si na lavičku a počúvali sme ako búrka hádže blesky len pár sto metrov od nás. Potom prišiel vlak, ktorý nás cez dlhý tunel popod Bralovú skalu odviezol späť do Skleného.
| Ako sa tam dostať: |
| Ak ideme od Martina: Prejdeme Turčianske Teplice a pokračujeme smerom na Kremnicu. Ešte pred Turčekom budeme odbočovať vpravo. Odbočka je nepríjemná – takmer do protismeru. Ak ideme od Kremnice: Prejdeme Kremnické Bane a Turček. Asi 2 km za Turčekom budeme odbočovať vľavo na Sklené. Auto sa dá odstaviť na úplnom konci dediny, na mieste kde sa otáčajú autobusy. |
| Prístupnosť / náročnosť / terén: |
| Začíname v obci Sklené. Po modrej turistickej značke prejdeme celú dedinu, až vyjdeme na lúky. Pri kríži za dedinou je križovatka a nenápadná značka na kameni nám káže opustiť cestu a ísť vpravo. Značku budeme ignorovať a pokračujeme ďalej po ceste (došli by sme k smerovníku, ktorý by nás len vrátil späť na cestu, krížom cez nespasené a nekosené lúky a kríky). Po chvíli dôjdeme k jazierku – napájadlu na ľavej strane. Tu budeme odbočovať vľavo na červenú značku, krížom cez lúky. Prejdeme lúky a vojdeme do lesa. Ďalej sa už ide po lesnom chodníku alebo lesnej ceste až na Bralovú skalu. Z Bralovej skaly klesneme strmo dole cez les, po žltej značke. Po daždi je chodník blatistý a šmýka sa. Cez chodník je popadané množstvo stromov, čo síce spomalí postup – najmä s malými deťmi – ale je to atraktívne oživenie zostupu. Dĺžka trasy zo Skleného do Rematy: 5-8 km (podľa toho, z ktorého bodu v Sklenom začíname). Stúpanie na Bralovú skalu: 150m. Klesanie do Rematy: 400m. |
| Pre deti: |
| Bralová skala. Preliezky na Remate. Spiatočná cesta vlakom cez dlhý tunel. Vyhliadka na Bralovej skale je neohradená – hrozí pád z výšky. |
| Poplatky, vstupné, otváracie hodiny: |
| Žiadne. |
Autor: tikaka
